1.1.19

NIE JE TO KONIEC, ALE LEN NOVÝ ZAČIATOK


Písanie tohto článku som odsúvala na tú najposlednejšiu chvíľku a včera som sa tak zamyslela, prečo vlastne. Pretože som si tak nejak nechcela pripustiť, že tento rok končí. Písanie týchto článkov mám rada, na jednu stranu z toho dôvodu, že si tak prejdem všetky články, ktoré som počas roka vydala, no na druhú stranu si aj zaspomínam, aký ten rok bol. Takže, aký vlastne rok 2018 bol?


Január sme slávili spolu so sestrou v Prahe a bol to naozaj krásny začiatok roka. Dokonca som sa z koleje presťahovala na byt. Dada so mnou v Prahe ostala celý týždeň, no veľa sme toho nestihli, čo ma mrzí. Začiatok roka bol pre mňa ťažký, to musím uznať, pretože som mala prvé skúškové na Karlovej univerzite a tlak, ktorý som kvôli tomu cítila nebol príjemný. Nie raz som mala pocity a stavy úzkosti, no prežila som to a teraz už viem, že ma to urobilo silnejšou. Počas celého skúškového som chodila na tréningy naozaj poctivo a boli to jediné chvíle, kedy som sa vedela naplno odreagovať a nemyslieť na všetky tie skúšky.

Učila som sa tiež naozaj dosť, no odmenou mi boli všetky skúšky, ktoré som spravila na prvýkrát. Koncom januára sme boli s partiou z Koryukan na LARP-e na tému Game of Thrones, ktorý sme si užili a bol to jeden z tých, na ktoré budem spomínať ešte dlho. Posledný januárový deň som dostala potvrdenie o predĺžení Erasmu, s ktorým som sa stresovala a potýkala od decembra a bola som naozaj štastná, že ostávam.


Začiatkom februára - ešte kým som odišla na letný semester do Prahy, som mala páskovanie z Yoseikanu - na 7. kyu (v priebehu roka som mala okrem toho ešte jedno páskovanie a urobila som skúšku na 5. kyu). Začiatkom semestra som ešte riešila zmeny predmetov a podpísanie týchto zmien oboma univerztami, a potom som mohla konečne spokojne študovať. Okrem predmetov z histórie som si zapísala aj dva z bloku telesnej výchovy - Plávanie a Tenis. A počas tohto obdobia som na blog začala pridávať aj fotky, ktoré sa netýkali len kozmetiky. Niekedy koncom mesiaca sme sa s kamarátmi rozhodli, že v apríli pôjdeme na Spartan Race, čo odštartovalo môj rok plný výziev. Potom prišli na návštevu mamka s Dadou a urobili sme si takú "babskú jazdu" - boli sme v Primarku v Dresdene, na druhý deň sme boli na šifrovacej hre po Prahe a potom sme sa boli pozrieť na Pražský hrad - do Zlatej uličky a na pár ďalších pamiatok. Každopádne, február bol skvelý!


V marci bol semester už v plnom prúde a musím povedať, že som do školy chodila poctivejšie ako v zimnom semestri - chcela som si ušetriť tie stresy pred skúškou, ktoré som mala pred necelými dvoma mesiacmi (pretože som na prednáške bola dokopy dvakrát za celý semester, ach). A dá sa povedať, že som si užívala aj hodiny plávania a tenisu, aj keď tú hodinovú cestu na druhý koniec Prahy, kde sa konali, tú už až tak nie. Okrem školy sme si s Ivkou a Peťom urobili výlet do Prúhonického parku, ktorý bol krásny a bol to prvý deň v tenkom kabátiku, kedy mi nebola zima! Na konci marca som napísala článok "Po 6 mesiacoch na Erasme", na ktorý som naozaj pyšná a od jeho uverejnenia som si ho prečítala znova ešte niekoľkokrát, pretože vystihuje moje pocity z Erasmu naozaj presne.


Apríl bol mesiac naozaj šialený a zbehol strašne rýchlo. Apríl som začala doma, na Slovensku, pretože bola Veľká noc a ostala som doma až do 8., pretože 7. som mala narodeniny a oslávili sme ich doma s rodinou. Deň pred narodeninami sme tu doma mali LARP-ový kongres, na ktorý prišli larpisti z Poľska a Maďarska, no ja som im pomáhala len v piatok (6.). Po oslave som na ďalší deň už cestovala do Prahy a bola to asi moja najťažšia cesta späť - pocitovo, psychicky

Nasledujúce dni som mala okrem školy ešte robotu a tréningy a ugo očistu. V štvrtok po tenise sme sa vydali na LARP do Poľska - na College of Wizardry. LARP som si naozaj užila a bol to zatiaľ jeden z najlepších, na ktorých som bola. Hrad, v ktorom sme "bývali" bol krásny a vyzeralo to tam naozaj skoro ako v Hogwarts (Rokforte). Program bol naozaj pesrtý a najviac sa mi asi páčilo, že sa tam stále niečo dialo. Kde človek prišiel, tam niečo našiel a mohol sa zapojiť.

Ďalší týžeň sa začal podobne ako ten predošlý - škola, robota, tréningy a piatok sme odchádzali na tri dni na karate seminár do Brna. Cvičili sme v sobotu a v nedeľu (cca 3-4 hodiny denne), okrem tréningu sme navštívili aj jaskyňu a užili si víkend v spoločnosti skvelých ľudí. V nedeľu večer, keď sme sa vrátili do Prahy, som bola ešte behať (posledných 5km pred Spartanom).

Posledný aprílový týždeň začínal opäť v škole, potom na tréningoch. V piatok pred Spartanom som bola na rannej zmene v práci a potom som si plánovala dať “psychickú prípravu” na pretek, ale samozrejme som mala plno iných vecí, takže som stihla akurát 20 minútový strečing. Večer sme boli v divadle na predstavenie, v ktorom hral kamarát a po ňom domov. V piatok večer sa k nám pridala aj kamarátka z CoW (College of Wizardry), ktorá s nami šla ďalší deň na Spartana. Spartan Race v Kutnej Hore bol môj prvý Spartan a ako sa ukázalo, tento rok nie posledný. Zdolanie trasy bolo do nasledujúcich týždňov naozaj motivujúce a čerpala som z toho až do ďalšieho Spartana.


V máji sa mi začalo ďalšie skúškové - v Prahe už druhé. Aj napriek tomu, že som mala len dve skúšky, boli naozaj ťažké a nepodceňovala som ich. V tom čase som už vedela, že po návrate domov to bude so školou naozaj ťažké a nevedela som, či sa to bude dať nejako vyriešiť, čiže som mala zlé pocity aj z toho. Na druhú stranu som si máj celkom užila. Počas návštevy doma sme boli s Dadou ako dobrovoľníčky na Spatran Race, za čo sme dostali body na jeden pretek zadarmo. No a naďalej som trénovala na Spartan Super. Chodievala som dosť často behať (za dva dni aj 18 km, čo bolo pre mňa ako človeka, ktorý pred februárom nezabehol nikdy naraz ani 5 km, nepredstaviteľné), čo som predtým nerobila a keď sa tak spätne pozriem, toto obdobie bolo jednoznačne obdobím, kedy som mala najlepšiu kondičku a formu za posledné roky (a teraz by som sa k tomu naozaj rada vrátila späť a chcela by som opäť trénovať tak často a tak tvrdo ako vtedy). Praha mi dávala - celý čas, čo som tam bola - neskutočnú motiváciu a silu a bolo to krásne obdobie, na ktoré budem spomínať do konca života.


Jún bol mesiac, ktorý sa niesol v znamení skúšok, učenia sa a trénovania. Okrem učenia sa sme si ale s Ivkou a s Peťom nie raz urobili výletík, ako napríklad kúpanie na kúpalisku v Divokej Šárke, kde bol asi ten najstudenší bazén, v akom som zatiaľ bola a aj napriek pokusom plávať, to nešlo, alebo poobedie na longboardoch v parku Ladronka, kedy som na longboarde stála po prvýkrát. Nasledujúce týždne (alebo dni) som v Prahe žila na 100%, pretože som vedela, že sú to moje posledné chvíle na Erasme a tak som si to chcela užiť najviac, ako som len vedela. Bola som na seminári z Koryu Uchinadi v Nemeckom meste Dresden, koncom mesiaca sme boli s Davidom a s Dadou na Spartan Super v Koutoch, ktorý ostala a určite ostane v mojej pamäti dosmrti. Vtedy som niekoľkokrát počas dňa myslela, že zomriem, siahla som si na dno, no Spartana sme dokončili živí a zdraví a aj v celkom prijateľnom čase. A v posledný júnový deň som nastúpila do vlaku a môj Erasmus v Prahe sa skončil.


Prázdniny - a teda mesiace júl a august sa niesli v znamení zvykania si byť opäť doma. Bol to naozaj nezvyk byť doma na viac ako na 5-6 dní. V júli sme boli s Dadou na LARP-e Corvus Terra, ktorý bol porovnateľne lepší ako ten minuloročný, no na LARP-y v Česku (a samozrejme Czocha College) to nemalo. Takmer celé prázdniny som spolu s rodinkou strávila prerábaním mojej novej izby, pretože v tej starej som sa už necítila ako ja a konečne mám teraz priestor, v ktorom sa cítim naozaj dobre. V auguste sme s rodinou strávili 4 dni na našej tradičnej dovolenke v kempe na Dunajci a splavovali sme. Okrem nás s nami tento rok boli aj kamaráti z Prahy a tak sme si jeden z tých 4 dňoch urobili výlet do aquaparku Tatralandia a užili si bazény a tobogány. Na konci augusta sme si s Dadou urobili výlet autom do Prahy, kde sme boli tri dni a snažili sme sa stíhnuť čo najviac vecí. Dada potom šla domov vlakom a ja som ešte na týždeň ostala - na sústredení z Koryu Uchinadi. Zo sústredenia som autom šla späť na Slovensko - do Valčianskej doliny na ďalší Spartan - Sprint, tentokrát s rodinkou.


V septembri som na blogu nepublikovala žiaden článok, dôvodom bol pripravovaný Blogtober. Od konca Erasmu som v Prahe bola ešte dvakrát - prvýkrát s Dadou a na sústredení v auguste, druhýkrát na víkend v septembri, kedy sme bežali posledného tohtoročného Spartana - Beast. Týmto sme dokončili našu Trifektu a neviem, či si to ešte niekedy zopakujem, každopádne určite ostaneme aspoň pri Sprinte každý rok. Okrem Spartana a návštevy Prahy sa mi v septembri začal semester na škole už doma v Košiciach (a bola som naozaj rada, že som vybavila veci po Erasme, pretože to so školou v tomto smere nebolo vôbec "ružové") a začala som chodiť na tréningy MMA, na ktoré chodím zatiaľ doteraz.


Október sa vlastne celkom podobal na september, chodila som do školy, robila zadania a prezentácie, písala som seminárky a chodila na tréningy. Písala články na blog a snažila som sa žiť naplno a šťastne. Našla som si svoje nové denné "rituály", na ktoré som sa každý deň tešila a v neposlednom rade som pozerala strašne veľa seriálov.


V novembri som sa naplno ponorila do kolotoča medzi školou-zadaniami a tréningami a venovala som im všetok svoj čas - dokonca aj víkendy. Bol to čas, kedy to bolo naozaj ťažké, pretože v druhej polovici novembra toho bolo v škole naozaj veľa (mali sme aj 3 zápočty za týždeň, niekedy aj dva za jeden deň) a bola som naozaj rada, že k tomu všetkému sa nemusím tento rok ešte venovať aj stresom zo štátnic a písaniu bakalárky.


Posledný mesiac roku december 2018 zbehol neuveriteľne rýchlo, vlastne, tak ako aj všetky ostatné. Prvé tri týždne sme ešte mali semester a ja som sa snažila dohnať všetko, čo som mala, naučiť sa na všetky zápočty a poslať všetky zadania. Jedno zadanie som ale nestihla, ale to je kapitola sama o sebe. Vianočnú atmosféru som mala už oveľa skôr, než minulý rok a neľutujem, pretože mi to nakoniec neprišlo tak, že sviatky zbehli až tak veľmi rýchlo. Vianoce sme si užili v kruhu rodiny, veľa sme jedli (to budem musieť teraz vycvičiť, ale neľutujem), pili a oddychovali. Oproti minulému roku musím povedať, že som nemala žiaden horší stav depresie alebo úzkosti (minuý rok ich bolo pár) a tak som si koniec roka užila naplno. A aký teda 2018 bol? No bol určite lepší ako 2017, to viem povedať s istotou a za to ďakujem všetkým, ktorí sa na tom podieľali. Či už rodine, sestre, kamarátom, spolucvičiacim ľuďom z partie Koryukan či Psycho Teamu, ale aj vám, ktorí ste tu so mnou na blogu boli po celý ten čas, ďakujem! A týmto vám všetkým želám ešte šťastný nový rok, aby bol aspoň tak skvelý ako ten predošlý, alebo ešte lepší!

27.12.18

DOUGLAS ADVENTNÝ KALENDÁR ~ recenzia


Ani neviem, ako rýchlo zbehlo toto obdobie - obdobie adventu a každodenného otvárania políčok s nadšením z blížiacich sa Vianoc. Tento rok so sa na to tešila naozaj veľmi. Vianočnú atmosféru som mala už niekedy v prvej polovici novembra a som za to rada, pretože mi to tak tento rok nepríde, že Vianoce zbehli tak rýchlo ako po minulé roky. A bolo to vlastne aj kvôli adventnému kalendáru, ktorý sa na mňa z poličky pozeral vyše polovicu novembra a ja som sa tešila, kedy si budem každý deň otvárať políčko až do Vianoc. A čo naň teda po skončení adventu hovorím?


Väčšinu políčok som si otvárala veľmi skoro ráno medzi polnocou a prvou hodinou daného dňa, keďže som len zriedka šla spať pred polnocou. Je pravda, že niektoré políčka - teda produkty - ma naozaj potešili a vďaka nim som objavila veci, ktoré mi sadli (ako napríklad krém z 2. decembra Mango Butter a mám ho doma už aj vo väčšej veľkosti), no boli tam aj veci, ktoré ma sklamali (príkladom je určite 3. december, kedy som si v kalendári našla igelitovú čiapku, ktorú ja ale nikdy nevyužijem). Vo fotkách nižšie som vám dala všetky veci, ktoré som postupne dávala na Stories na Instagrame

No a čo sa týka ceny kalendára - 19,99€ - ani sama neviem, čo si mám myslieť. Na jednu stranu tam boli veci, ktoré sa využijú - miniatúrky, ktoré sú skvelé na cestovanie. Na druhú stranu sa mi zdá, že tam boli aj veci, ktoré stoja pár centov a sú zbytočné. Myslím, že budúci rok si zas kúpim nejaký beauty kalendár, no určite sa nebudem báť investovať trošku viac a mať krásne vecičky každý deň (tento rok som pozerala ešte aj na kalendár od Yves Rocher, ktorý sa mi tiež páčil, tak možno ho uvidíte budúci rok, ak ho budú mať). Schválne mi do komentárov dajte vedieť, čo si o pomere cena/kvalita myslíte vy. Každopádne som ale rada, že som ho tento rok mala a že som si vecičkami robila radosť každý deň.

24.12.18

Šťastné a Veselé Vianoce!

Tak a je to tu. Sú Vianoce. Akoby to bolo včera, kedy sme slávili Vianoce minulý rok a presne si pamätám, ako som sa cítila. Na jednu stranu naozaj šťastná, že som doma s rodinou, na druhú stranu som bola stále v strese a cítila som tlak z každej strany, pretože v Prahe sa končil semester až v prvý januárový týždeň a tak som mala hneď po novom roku 3. januára zápočet. Ale tento rok je to úplne inak. Tento rok sa mi semester skončil už 21.12. a keď som v piatok odoslala ešte posledné tri zadania, začali sa mi Vianoce.


Po prvýkrát sme u nás tento rok piekli aj perníky .. a aby sme to neodflákli, nakúpili sme si rôzne potravinárske farby a ozdoby a tak máme tento rok perníky ako mimoni, Grinch, smajlíky, soby, atď. Hrali sme sa s tým včera takmer celé poobedie a bolo to naozaj krásne. Večer sme si ako každý rok, pozreli Sám doma (ale len my "mladí", pretože rodičia to nemajú radi, haha) a dnes si v kľude užijeme štedrý večer

A touto cestou by som aj vám, mojim čitateľom, chcela popriať šťastné a veselé Vianoce, nech máte doma pokoj a pohodu, nech si každý z vás oddýchne a načerpá nové sily do nového roka a nech sa vám budúci rok splní všetko, čo si stanovíte za cieľ. Dúfam, že sa dostanem aj k napísaniu článku o mojich cieľoch, keďže som ho tento rok na jeho začiatku nepísala. Tak ešte raz, šťastné a veselé!

GALKVINNE © . SINCE 2015. Design by FCD. Edited. ALL RIGHTS RESERVED.