JUNE ~ 2016

July 1, 2016


V stredu 1. sme boli aj s rodinkou osláviť úspešnú maturitu na večeri v Maďarsku. Večera bola úžasná - milujem takéto spoločné akcie :D Ja som si dala kačacie prsia na malinovej omáčke s kroketami a musím povedať, že to bolo neuveriteľné! Potom sme si s Dadou dali ešte dezert, ktorý bol rovnako veľmi chutný :3




V piatok 3. sme si všetci ešte posledný krát sadli do našich lavíc a dostali sme maturitné vysvedčenia spolu s vysvedčením za 4. ročník. Po škole sme si boli sadnúť na drink (v mojom prípade nealko) aj s našou najlepšou triednou na svete. Neverím, fakt neverím, že to všetko skončilo - bez váhania by som si túto etapu môjho života zopakovala, hlavne ale štvrtý ročník, ktorý bol zo všetkých najlepší


Túto básničku som našla už pred maturitou, no fakt ma dostala. Našla som ju len tak niekde na nete, ale veľmi sa mi zapáčila, aj keď je pesimistická, no vyjadruje presne to, že tieto štyri roky boli pre mňa top a nikdy v živote na strednú nechcem zabudnúť!

Keď končí sa naša spoločná cesta,
smiech zomrel v tichu opustenej triedy.
Zostali po nás iba prázdne miesta,
na zemi kúsok roztrúsenej kriedy.

V pamäti zbieraš vzácne chvíle
a v ušiach znie ti ozvena krokov:
poslednou stránkou v triednej knihe,
zatváraš spomienky štyroch rokov.

Cez víkend, no hlavne v nedeľu sme s rodinkou (aj vzdialenejšou) oslávili moje meniny a úspešné ukončenie strednej školy. Mali sme našu už tradičnú grilovačku a robili sme aj guláš (mexickú fazuľu). Takéto dni milujem a zatiaľ si naplno užívam prázdniny (kým nepríde brigáda, na ktorú sa fakt musím dokopať, aby som ju v najbližšej dobe vôbec začala riešiť).



V pondelok sme boli s mamkou v meste vybaviť pár vecí, medzi nimi aj odniesť overenú kópiu maturitného vysvedčenia na jednu z dvoch vysokých škôl, na ktoré som si podala prihlášku. Síce už som ako-tak rozhodnutá, ale pre istotu :D No a keď sme už boli v meste a boli sme hladné, tak sme skočili aj na obed do reštiky. Ja som si dala kurací plátok s hermelínom a čučoriedkovou omáčkou (s ryžou a hranolkami) a mamka si dala rezeň s hranolkami a kapustovým šalátom.



Nasledujúce dni som znova behala po meste a vybavovala všetko možné-nemožné. Bola som si dať vo fotolabe vytlačiť fotky, ktoré mi treba ešte na výšku (a dievča, ktoré ma obsluhovalo ma poriadne nahnevalo... riešila si e-maily miesto toho, aby tie fotky dala do správnej veľkosti, potom si za prácu naúčtovala niečo cez 2 eurá a ešte mi tie fotky aj vytlačila v zlej veľkosti, ach ľudia......), ale nič sa nedeje, nie je nič, čo by nožnice a pravítko nespravili. Potom som bola u kaderníčky a dala som si blond farbu, ktorú milujem, haha.

11.6. som po druhýkrát v živote zavítala do Prahy. Urobili sme si výlet (ja som si urobila výlet, spolužiak mal prijímačky na VŠE). O Prahe som písala v tomto  článku :) Počas ďalších dní som toho veľa nerobila, bola som s Dadou nakupovať, potom sme sa v meste stretli "šibali" a boli sme podpísať zmluvu na brigádu (vlastne som nakoniec podpísala len ja, keďže ostatní nemali zdravotný preukaz), no dohodli sa s tou tetkou na neskôr. Potom sme boli aj s Dadou a bratom v kine na film Hľadá sa Dory a bol fajn. Síce nie ten typ, ktorý by som si hneď pozrela ešte raz, no ja obecne veľmi rozprávky nemusím, ale táto sa fakt dala :)



V pondelok sme boli v meste, pretože Dada musela ísť na vyšetrenie a stretli sme sa s Kiom (narýchlo) a na poslednú chvíľu sme si to s brigádou rozmysleli a vybavili si inú (ja som potom tej tetke volala, aby mi zrušila zmeny, ktoré som už mala dohodnuté.. strašné s nami).

V utorok som ráno išla do školy aj s Dadou a Gabčou (ako za starých čias <3), vybavili sme potvrdenie o návšteve školy, fotky a priniesli sme tablo, chvíľku posedeli v triede a spomínali. Ach, ako mi to všetko bude chýbať (už mi to chýba). Chvíľu sme si aj posedeli v parku pred školou (hodnú chvíľu teda, no sedelo sa tam veľmi dobre). Potom sme s Gabčou zašli na obed a dali si slepačí vývar a zeleninový šalát s kuracím mäsom a parmezánom (Gabča bez parmezánu, haha). Počkali sme Dadu, kým skončí a pomedzi to pokecali s pár profesormi. Večer som sa opäť vrátila do mesta a stretli sme sa ja, Kio, Lucka a Kika a zašli sme na drink. Takéto dni ja môžem, haha. Love it :)




24.6. som zažila ten najhorší deň v živote. Bolo to hrozné a ešte teraz (25. večer) sa z toho spamätávam, rovnako ako Kio. Bola to prvá zmena v novej robote, o ktorej sme si mysleli, alebo teda skôr sme dúfali, že bude celkom v pohode, no nebola! Už pri vstupe som mala ten hrozný pocit - nie hrozný skôr taký čudný a nemýlila som sa. Približne 5 (?) hodín sme, prosímpekne, triedili 5000 rovnakých (***) súčiastok do auta, na ktorých sme hľadali spáleniny. Už to liezlo na nervy, ale to nebolo všetko. Tí ľudia, ktorí tam robia na TPP aby uživili rodiny, fakt ich ľutujem! a ja by som toto už nikdy v živote nerobila. Jeden tam bol, sedel chvíľku oproti nám a vyzeral, akoby už včera zomrel a ako Kio povedal, chrbát mal vytvarovaný podľa tej stoličky. Ach bože, obaja sa fakt čudujeme, že takáto otrokárska práca ešte v 21. storočí existuje. Po zmene sme hneď písali koordinátorke, že dávame výpoveď v čo najkratšom čase a že nás tam už nikdy nikto neuvidí.... snáď posledná taká skúsenosť s brigádou. (Btw. je to firma U-Shin, bývalé Valeo v KE).

V pondelok 27.6. som sa v meste stretla s Kiom a s Rasťom a šli sme podpísať výpoveď. Ani si neviete predstaviť, aký to bol super pocit, byť free od tejto brigády. Ďalšiu na leto neplánujem, teda, neplánujem oficiálnu. Dohodla som sa s rodičmi, že im budem pomáhať v našej firme a urobím webstránku a eshop, tak uvidíme, ako to dopadne. Potom sme s Kiom zašli na obed, do iStores kúpiť držiak na mobil do auta a potom ešte do MC na McFlurry.


Posledný júnový deň som si veľmi užila a celý som ho strávila v meste v spoločnosti tých najlepších ľudí - bývalích spolužiakov. Ráno sme išli do školy, už síce len dobrovoľne pozrieť sa a pozdraviť profesorov a som veľmi rada, že som šla. Po škole sme boli na drink, potom na obede s Kiom, Danou a Timkou. Celý deň sme niečo riešili, no najmä vysoké školy a tak celkovo. Ja som sa nakoniec rozhodla ísť na UPJŠ (Univerzita Pavla Jozefa Šafárika tu u nás v Košiciach) a čím ďalej tým viac som s týmto rozhodnutím zmierená a konečne (po tých návaloch pocitov a chaose v hlave) mám taký vnútorný pokoj. Po obede sme sa rozlúčili s Timkou a my ostatní sme šli do parku, kde sme si v kľude posedeli. Naša cesta skončila v ďalšom podniku, kde sme sa stretli s ostatními spolužiakmi a ešte chvíľku pokecali. Domov som prišla okolo pol osmej a na pol hodinku som zaspala :DD. Potom som si urobila večeru a teraz dopisujem tento článok :)





Jún bol pre mňa veľmi rozhodujúci mesiac, v ktorom som okúsila život po maturite, hľadanie si brigády, uvedomovanie si, ako veľmi mi všetci chýbajú a aj keď som niekedy mala nervy, aj tá škola mi fakt bude chýbať!! Urobila som asi najväčšie rozhodnutie svojho života ohľadom vysokej školy a zatiaľ to neľutujem (dúfam, že ani nikdy nebudem, pretože to tak cítim a moja intuícia a pocity ma zatiaľ ešte nikdy nesklamali) a som veľmi rada, že aj po skončení školy sa vieme niektorí stretnúť a zažiť spoločné chvíle aj mimo školy.   ~Car

4 comments

  1. Zdá sa mi, že my sme si boli sadnúť a tak spoločne osláviť vysvedčenia a maturity mesiace a mesiace dozadu, a nie pár týždňov :D Ale je to veľmi čudný pocit, stále mi to nejako nejde do hlavy, že ľudia, ktorých som videla deň čo deň, už nie sú moji spolužiaci. Na jednu stranu mi štyri roky prídu ako nič, ale zase neuveriteľne som sa za tú dobu zmenila a našla toľkých skvelých ľudí ♥♥♥

    No s brigádou ma mrzí - a ani mne sa nechce veriť, že v dnešnej dobe ešte skutočne existujú takéto pracovné miesta, veď čosi také by som nedala robiť ani ľuďom do väzenia, aby si skrátili čas :D A najsmutnejšie na tom je, že presne toto sú miesta za minimálny plat a takíto ľudia sa namakajú niekoľkokrát viac ako nejaká sekretárka, ktorá za deň zdvihne tri telefóny a doma sa váľa na koženej pohovke. Ale tak je to aspoň motivácia, prečo poriadne makať, učiť sa a potom keď majitelia takýchto fabrík uvidia, že nemajú nikoho, kto im čosi také bude robiť, tak si na to zaobstarajú nejaké super stroje :D

    A gratulujem k... rozhodnutiu (môžem to takto nazvať? :D :D) ohľadom vysokej školy ♥
    BEELIEVIN // Facebook Page

    ReplyDelete
  2. Páni ty sis užívala tolik věcí jsi stihla a tolik dobrého jídla ochutnala :) celkem by mě lákala ta kachna na malinové omáčce.:)

    Somethingbykate

    ReplyDelete
  3. Tolik skvělého jídla a pití! ♥ Úplně jsem z tvého článku dostala hlad :D

    Another Dominika

    ReplyDelete

© G A L K V I N N E. SINCE 2015. DESIGN BY FCD.