THE LAST PAGE OF A 365 PAGE-BOOK ~ 2016

December 31, 2016

Ako už hovorí nadpis, tento deň je vlastne posledná strana z 365-dňovej knihy zvanej rok 2016. A aká tá kniha vlastne bola? Podľa môjho názoru, a to som takýchto kníh za svoj život prečítala už 19, bola práve táto jednou z tých najlepších. Ale už dosť metafor, haha, rok 2016 bol naozaj jeden z najlepších a som rada, že bol presne takýto.


Január som začala triezvo, aké nečakané. Silvester sme aj s rodinkou trávili doma. A 4. januára som napísala svoj "prvý" článok. Nie úplne prvý, ale prvý odkedy na blog prispievam pravidelne. Priala som si, aby bol nový rok - 2016 - jedným z tých najlepších a nakoniec sa mi to aj splnilo. Potom som publikovala článok so svojim Wishlistom, z ktorého som si splnila drvivú väčšinu vecí - zmaturovala som, dostala som sa na vysokú školu, kúpila som si foťáčik, opäť som začala chodiť na tanečnú, začala som sa viac venovať foteniu, ateliér síce ešte nemám, no aj na tom už dlhšiu dobu pracujem. Potom sa na mňa zosypalo to množstvo učiva, ktoré po Vianočných sviatkoch v škole stále býva a ani si vlastne neviem spomenúť, aký to bol pocit, keď to píšem takto spätne a som už vlastne na vysokej škole. Každopádne bolo toho vtedy fakt dosť veľa. V januári som navštívila aj Deň otvorených dverí na Trnavskej univerzite, na ktorú som chcela ísť už asi od druhého ročníka na strednej (no a nakoniec to dopadlo úplne inak, ale o tom trochu nižšie :D).



Február nezačal nijak inak, ako stresom zo školy, keď sa učitelia vrátili zo štrajku. Bolo toho veľa, ale sama seba som utešovala, že je to aspoň niečo, čo ma baví a takto spätne si uvedomujem, čo všetko by som dala teraz za to, stráviť hodinu dejepisu alebo geografie opäť s našou profesorkou <3. Niekedy v tomto období som začala aj brigádovať, no vydržalo mi to asi 2 mesiace, pretože potom som sa už pripravovala na maturitu. Koncom februára sa situácia v škole dostala až do toho bodu, že som sa kvôli nej musela vzdať tanečnej a yoseikanu, čo ma fakt veľmi mrzelo.



V marci ma čakali písomné maturity, na ktoré sme sa v škole pilne pripravovali. Jeden týždeň sme mali dokonca len slovenčinu a angličtinu, čo bolo úplné psycho. V druhej polovici marca som úspešne napísala písomné maturity a takisto mi prišiel list, v ktorom mi Trnavská univerzita oznámila, že som prijatá na štúdium. Potom som sa už s čistým svedomím mohla pustiť do učenia sa na ústne maturity, na ktoré som sa aj celkom tešila, pretože boli z predmetov (dej, geo), ktoré som fakt mala rada a rada som sa ich učila.



V apríli som oslávila svoje 19. narodeniny a práve v deň mojich narodenín sme boli s Dadou na jednej akcii vrámci firmy našich rodičov, kde sme si užili večer v prítomnosti Lúčnice a Tublatanky. Opäť som sa pasovala s vecami týkajúcimi sa školy, na ktoré teraz už len s úsmevom spomínam. Po čase som si školu už začala aj "užívať", alebo lepšie povedané, už som vedela, kde sú moje priority a na tie som sa zamerala. Slovenčinu a angličtinu som, pravdu povediac, odsunula na vedľajšiu koľaj a spoliehala som sa na to, že to sa nejako utrasie samo a venovala som sa veciam, ktoré ma v tej chvíli bavili na napĺňali - dejepisu a geografii.


Máj bol ako aj predošlé mesiace, skoro celý strávený nad vecami zo školy. 20. mája sme mali v škole rozlúčku so štvrtákmi - teda s nami - a bol to celkovo taký smutno-šťastný deň. Bola som rada, že som túto etapu dotiahla do konca, no aj smutná z toho, že už viac nebudem vídať ľudí, s ktorými som strávila nádherné 4 roky života. Po rozlúčke nastal maturitný týždeň, kedy sme mali v škole voľno a venovali sa ešte učeniu na maturity. Pamätám sa, akoby to bolo včera, ako som sa doma tie veci učila. No a potom, na konci mesiaca 30. a 31. mája som mala maturitu, ktorú som zvládla na čisté jednotky a dodnes vlastne nechápem, ako som to dala, pretože ako som už vyššie písala, neučila som sa na všetko na 100%.



Prvým júnovým dňom sa mi začali moje najdlhšie a asi aj najočakávanejšie prázdniny. Prázdniny medzi strednou a vysokou školou. Bolo to pre mňa ale aj náročné obdobie, pretože okrem prázdnin som sa musela rozhodnúť, ako bude moja cesta pokračovať. Plánovala som ísť študovať na Trnavskú univerzitu, už sme s mamkou mali aj zabookovaný hotel, kde sme mali spať počas zápisu, keďže by sme ráno nestíhali prísť aj s cestou, no v poslednej chvíli padlo rozhodnutie, ktoré zmenilo všetko, čo som dovtedy plánovala. Rozhodla som sa ísť na UPJŠ, zostať tak doma a študovať niečo, nie síce úplne, ale niečo iné, ako som plánovala. Toto rozhodnutie doteraz neľutujem a som šťastná, že som vtedy počúvla svoje vnútorné "ja" a rozhodla som sa takto.



Júl sme aj s rodinkou začali výletom na kúpalisko v Maďarsku, kde sme si deň veľmi užili. Potom odišla Dada na 3 týždne do Bardejovských kúpeľov, kde sme ju boli navštíviť a celý júl vlastne zbehol ani neviem kedy. Pár krát sme sa stretli aj so spolužiakmi a koncom mesiaca sme boli opäť na kúpalisku. V auguste sme boli na našej, možno trochu netradičnej, ale aj napriek tomu skvelej dovolenke - na 4 dni sme boli kempovať a splavovať Dunajec aj s bandou ďalších skvelých ľudí a bolo to super. Nie nadarmo sa hovorí, že takéto dovolenky sú jednými z najlepších.




September som začala spolu so súborom, do ktorého som opäť začala chodiť a bola som rada, že som konečne naspäť. 5.9. som bola na zápise na vysokú školu a pamätám sa, akoby to bolo včera (bol hnusný upršaný deň). V polovici septembra sa mi oficiálne začala škola (19.9.) a ja som vôbec nevedela, čo od nej mám čakať. Prvé dni boli také "oťukávacie" a "spoznávacie", no myslím si, že sme sa stretli úžasná partia ľudí a som rada, že som mala takéto šťastie aj po strednej, kde sme boli tiež skvelá partia. Prvý týždeň školy ma nenormálne vyšťavil a len čo som prišla domov, hneď som si išla ľahnúť a zaspala som. Po chvíli som si na to už ale zvykla.



V októbri som si chodenie do školy aj začínala trošku užívať, keďže som ho trávila v spoločnosti super ľudí a presne kvôli tomuto som rada chodila do školy aj na strednej. Potom už bol čas na začatie písania seminárok, ktoré sme zvolili a tým, že sme si mohli zvoliť každý tému, tak som bola aj celkom rada, pretože som si vybrala témy, ktoré ma aj celkom bavili. 21.10. sme mali prvý zápočet - z Dejín staroveku, ktorý dopadol výborne - na Ačko. Okrem toho sme, ako stále, chodili do mesta s Dadou a užívali si život, haha. Koncom októbra som dosť veľa premýšľala, aký mám cieľ. Akým smerom chcem, aby sa môj život uberal a čo chcem vlastne dosiahnuť. Z čiastočného hľadiska som na to prišla, zistila som, že chcem robiť fotografie. Zistila som, že by som sa chcela uberať presne týmto smerom a pracujem na tom odvtedy každý deň. Síce študujem úplne niečo iné, no stále si myslím, že mať zadne dvierka nikdy nie je na škodu.



November sa niesol v duchu - stihni každý deň čo najviac. V škole sa nám na hlavu začalo sypať množstvo učenia, okrem toho som si povedala, že keď som už opäť začala chodiť tancovať, tak s tým proste neprestanem a chodila som na tréningy. 7. novembra som si našla novú brigádu - najprv som mala robiť v Café Dias v Panta Rhei, no nakoniec som dostala miesto v Creative, taktiež v Panta Rhei a myslím si, že takto je to ešte lepšie, pretože som sa v tej robote našla a takisto som si sadla aj s kolegyňami, čo je ďalšie plus. V tom čase sa nám krátili aj časy odovzdávania prác a zadaní a mali sme toho fakt dosť veľa. V novembri som toho ani na blog nepublikovala veľa, pretože som vôbec nemala čas a väčšinu dní som chodievala spať okolo jednej-druhej v noci a popri tom všetkom som chodila ešte aj do roboty, no zvládla som to.



Koncom novembra sme ešte písali zápočet z Geológie, ktorý zatiaľ považujem za najťažší, ktorý sme tento rok písali. Skúška bude ešte ťažšia, no podarilo sa mi, a doteraz nechápem ako, napísať to na Ačko, čiže k skúške mám 23/25 bodov. December za začal práve čakaním na výsledok z Geológie, ale okrem toho sme v škole mali aj plno iných vecí. Najviac ma potešila prezentácia z Angličtiny, ktorú som si pripravila na tému Upaľovania čarodejníc a inkvizície a učiteľka (doteraz nemám ani šajnu kto je čo) mi povedala, že presne takúto prezentáciu si ona predstavuje, z čoho som mala potom dobrú náladu celý deň. Potom mi prišiel balík z woodies, kde som si objednala Adidas legíny a ešte som asi nikdy nemala nejaké legíny tak rada, ako tieto. Sú veľmi pekné, ale hlavne pohodlné! Niekedy v polovici decembra napadol aj sneh a doteraz, aj keď s menšími pauzami, sa celkom drží. Konečne sme mali, po niekoľkých rokoch, biele Vianoce <3. Povedala som si, že si určite nepokazím vianočnú atmosféru tak ako niekedy po minulé roky, že som sa sústredila len na školu a nie práve na čaro Vianoc a tak som začala počúvať vianočné pesničky skôr a začala sa na Vianoce tešiť ešte počas školy. 24. decembra som si nesmierne užila, keďže k nám prišli aj členovia rodiny a dokopy nás bolo 10, takže to bolo super. No a posledné dni z tohto roku sú už len také oddychové. Dnes ideme na chatu so súborom a teším sa, že začiatok nového roka, ktorý bude dúfam ešte lepší ako tento, strávim v spoločnosti skvelých ľudí :) Ak ste došli až sem tak vám ďakujem za prečítanie článku a teším sa na vás v novom roku pri hromade ďalších a ďalších článkov!     ~Car






6 comments

  1. V prvom rade krásne fotografie :)
    V druhom, ja ani neviem čo som robila poriadne včera (samozrejme preháňam) :D Skutočne si mala náročný rok v tom dobrom zmysle :) Dúfam, že v dalšom roku budeš takto pozitívne le pokračovať :) Ja ked si spomeniem na svoj rok ked som maturovala...uf :D

    ReplyDelete
  2. Krásné fotky :) Moc se ti povedly ♥

    SmileThess

    ReplyDelete
  3. wow, stihla a zvládla si toho minulý rok naozaj viac než dosť, chválim :) mňa maturita čaká tento rok a už sa klepem, lebo som príšerný stresmen :D

    Sabi z blogu Beautiful savage

    ReplyDelete
  4. Gratulujem k úspešnému roku a prajem ti, aby aj nový bol pre teba rovnako úspešný :)

    ReplyDelete
  5. Máš moc hezké fotky. Přeju ti, aby tvůj následující rok byl stejně tak úspěšný jako tento loňský.

    ReplyDelete
  6. Mě naštěstí maturita čeká až příští rok. Tvůj rok vypadá teda dost úspěšně. :) Tak všechno nejlepší do nového roku, ať je ještě lepší než ten minulý. :)
    http://svetobezci.blogspot.cz

    ReplyDelete

© G A L K V I N N E. SINCE 2015. DESIGN BY FCD.