29.3.18

PO 6 MESIACOCH NA ERASME

Ak by sa ma niekto niekedy spýtal, aké bolo zatiaľ moje najväčšie rozhodnutie v živote, tak by som mu teraz na sto percent povedala, že prihlásenie sa na Erasmus. Vtedy, niekedy v januári minulého roka (2017), som sa u nášho fakultného koordinátora prihlásila do výberového konania na Erasmus a vybrala som si Prahu - na jeden semester (teda od septembra do polovice februára). Vtedy som ale ešte netušila, ako to celé dopadne. Tento článok som chcela napísať ako zhrnutie po Erasme, čo mi teda do života dal a čo mi zase zobral, nakoniec som si ale svoj pobyt tu v Prahe predĺžila aj na letný semester, teda do konca júna a rozhodla som sa napísať ho ako zhrnutie takto - po 6 mesiacoch.


Čas, odkedy som tu, neskutočne rýchlo ubehol a ani tomu - takpovediac - nemôžem uveriť, že je to už 6 mesiacov, čo som tu. Ešte si celkom živo pamätám, akoby to bolo včera, kedy som sa doma balila a zúfalo som pozerala na tie tri kufre, kde mám zbaliť všetky veci, ktoré som si nachystala. Nakoniec som to ale zvládla a čakala ma posledná noc v mojej posteli - pred obrovským krokom v živote. Vtedy som si to ale ešte ani neuvedomovala. Na ďalší deň, 21. septembra, som veci ešte dobaľovala a večer sme sa s mamkou a Dadou vybrali na dlhú (8 hodinovú) cestu vlakom do Prahy. Podrobnejšie som o svojich prvých dňoch a vlastne celom prvom mesiaci na Erasme písala v článkoch z Blogtobra (alebo v rubrike Erasmus) a som za ne rada, pretože si ich o pár rokov budem možno čítať a spomínať.



Ak mám zhodnotiť, čo najlepšie mi Erasmus za tých 6 mesiacov dal, určite to budú skúsenosti - hlavne poznanie seba samej, naučila som sa postarať sa o seba, zatnúť zuby a robiť aj veci, ktoré nemám rada, pretože proste musím. Čas strávený tu v Prahe mi dal to, čo som pred odchodom doma postrádala a strašne chcela - opäť lásku k cvičeniu. Že som si našla niečo, čo ma baví a keďže to proste nejak vo mne je - že ak sa do niečoho pustím a baví ma to, budem makať tvrdo a ísť si za svojim stoj čo stoj. Že sa to veľmi rýchlo dostane na najvyššie priečky mojich priorít a zmení sa všetko ostatné. Praha mi poskytla mnoho výziev, na ktoré som ale nepovedala "why me", ale povedala som "try me!". Výzvy, ktoré ma sformovali a vytvorili človeka, ktorým teraz som. (Tie najväčšie výzvy však ešte len stoja predomnou a ja sa už neviem dočkať, kedy si ich splním a dokážem si, že mám na všetko, čo si v živote zaumiením.)

Takže áno, môžem s istotou povedať, že som sa za tých 6 mesiacov zmenila. Pre moje dobro ale dúfam, že k lepšiemu, haha. 12. decembra som si tu dala aj nové, tretie, tetovanie, ktoré mi pripomína, že všetky zlé obdobia sa raz skončia a sú to len etapy, ktoré sú súčasťou života (dávala som si ho spontánne a práve po takomto, ťažšom, období, ale neľutujem ho a milujem ho!). Príchod do Prahy mi dal - aj čo sa blogu týka - takisto strašne veľký priestor na rozvoj. Stretnutie osoby, ktorá má rovnaké záujmy, rozumie tomu, čo blogovanie obnáša a s ktorou si vďaka vzájomnej pomoci budujeme obe niečo svoje, bolo jednou z najlepších vecí v rámci tohto programu (Erasmu). Vďaka tomu sa blog posunul možno úplne iným smerom, než som čakala, no som za to rada.





Zažila som tu aj oslavu nového roka, v prítomnosti skvelých ľudí, ktorých by som ale nikdy nestretla, nebyť Erasmu. To je ďalšia z tých skvelých vecí, ktoré človek získa, ak vyjde zo svojej komfortnej zóny a rozhodne sa v živote niečo zmeniť, niečo nové vyskúšať. Prvý týždeň nového roka som si v Prahe užila aj v prítomnosti sestry a bol skvelý. Aby tých pozitív ale nebolo tak veľa a spomenula som aj niečo, čo mi Praha a Erasmus vzali, tak to bol určite ten pocit bezpečia, ktorý som mala doma. A nahradil ho pocit, že síce bude všetko v poriadku, ale už si to musím vybojovať sama. Že sa musím postaviť sama za seba a ak niečo chcem, nájsť si cestu - sama. Veľmi dobre si pamätám na druhý deň - 23. septembra - kedy mamka s Dadou odišli domov a ja som tu zostala sama. Bola to rana - zatiaľ asi najväčšia, akú som v živote zažila - a nebolo to vôbec príjemné. Odvtedy som sa s tým ale naučila žiť a každé ďalšie rozlúčenie bolo ľahšie a ľahšie.

Naučila som sa tešiť sa z maličkostí - ako napríklad, keď vás doma čaká po tréningu večera, ktorú ste si pripravili deň pred tým (alebo niekedy počas dňa). Dni, kedy môžem trénovať a učiť sa nové veci. Dni, kedy idem s kamarátmi na kávu alebo večeru a rozprávame sa. Naučila som sa užívať si všetky tieto chvíle - viac ako kedykoľvek predým. Počas týchto 6 mesiacov som si spísala aj pár ďalších bodov, ktoré sem ale pridám presne tak, ako som si ich napísala.

Takže, ..., 6 mesiacov v Prahe ma naučili, že:
  • 8 hodín vo vlaku sa niekedy zdá ako väčosť, niekedy len ako chvíľa
  • mi cvičenie prirástlo k srdcu
  • každá z nás potrebuje v skrini kúsok spodného prádla, za ktoré dá skoro polovicu výplaty
  • ľudia dokážu byť neskutočne hnusní
  • veriť neznámym ľuďom je to najhoršie, čo môžeme urobiť
  • každý z nás potrebuje chvíľku pre seba a v súkromí
  • ak niečo chceš, tak to povedz! ľudia nevedia čítať myšlienky
  • štipľavé jedlo je skvelé!
  • je rozdiel medzi čínskou a vietnamskou reštauráciou
  • život sa ti za pár chvíľ môže otočiť o 360 stupňov!
  • mať okolo seba tých správnych ľudí je na nezaplatenie
  • znervózňovať sa pre hocičo nemá cenu
  • všetko sa vyrieši - nejak určite 
  • aj tá najhoršia hodina bude trvať iba hodinu - nikdy nie viac

No a nakoniec, možno také menšie zhrnutie. Erasmus bolo veľké rozhodnutie a som naozaj rada, že som do toho šla. Ak by som sa vrátila v čase do momentu, ktorý to celé odštartoval, urobila by som presne to isté, čo som urobila a šla by som do toho znova, pretože to proste stojí za to. Za tak krátku dobu - pretože sa to zdá naozaj krátko, som sa o sebe dozvedela strašne veľa vecí, naučila som sa strašne veľa vecí a samozrejme, zmenila som sa.



A na sto percent viem, že by som všetky tie veci, ktoré som tu prežila (či už boli dobré, alebo zlé), za nič nevymenila. Pretože sú súčasťou toho, kým teraz som a kým som sa stala a tak to teraz milujem! Takže sa určite nebojte v živote niečo skúsiť, len následujte ten vnútorný pocit a všetko bude super!      ~Caroline


7 komentárov

  1. super, moc ráda pomůžu! :) každý den vyjde po dobu 7 dnů nějaký návod na blog :P
    V3ronika life

    OdpovedaťOdstrániť
  2. krásny článok a krásne fotky! Ono, byť sama v cudzom meste je dosť náročné a začiatky sú vždy ťažké, ale nakoniec si uvedomíš, že to bolo na niečo dobré ... a hlavne ten pocit, že si to všetko zvládla sama je na nezaplatenie❤ xx

    Simona | l i v e i n f o x w o r l d

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Krásnej článek, sama bych měla taky na podzim odjíždět, tak snad budu mít taky takhle dobrý zkušenosti :)
    Sarushef blog

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Nemôžem tomu uveriť, ako ten čas leží, pane bože! Som nesmierne rada, že si si to tam užila, ale už sa na teba teším! :D A na tie naše občasné stretká na univerzite, haha ❀ ✿◝(ᵔᵕᵔ)◜

    Blog de la Licorne

    OdpovedaťOdstrániť
  5. beautiful blog! I really like how you write
    and what you give photos. wonderful!
    I have a question, you will agree to follow for follow?
    I like to be in touch with inspirational blogs.
    Greetings from Poland!
    ayuna-chan.blogspot.com

    OdpovedaťOdstrániť
  6. I used Google Translate to read you and I like how your experience abroad was so fulfilling. Keep it up!

    Dr Kaine Ikwueke

    OdpovedaťOdstrániť

GALKVINNE © . SINCE 2015. Design by FCD. Edited. ALL RIGHTS RESERVED.