6.5.18

LAST FEW WEEKS


Apríl bol mesiac naozaj šialený a zbehol strašne rýchlo, v dnešnom článku by som sa s vami chcela podeliť o niekoľko zážitkov práve z tohto mesiaca, kedy som mala niečo naozaj každý deň. Apríl som začala doma, na Slovensku, pretože bola Veľká noc a ostala som doma až do 8., pretože 7. som mala narodeniny a oslávili sme ich doma s rodinou. Deň pred narodeninami sme tu doma mali LARP-ový kongres, na ktorý prišli larpisti z Poľska a Maďarska, no ja som im pomáhala len v piatok (6.). Po oslave som na ďalší deň už cestovala do Prahy a bola to zatiaľ asi moja najťažšia cesta späť - pocitovo, psychicky. A tých osem hodín vo vlaku mi zbehlo naozaj veľmi rýchlo a v tú chvíľu by mi naozaj nevadilo ísť ešte aspoň dve hodiny naviac. 



Nasledujúce tri dni som mala okrem školy ešte robotu a tréningy a ugo očistu (článok mám rozpísaný, už len čaká na dokončenie...). V štvrtok po tenise sme sa vydali na LARP do Poľska - na College of Wizardry. LARP som si naozaj užila a bol to zatiaľ jeden z najlepších, na ktorých som bola. Hrad, v ktorom sme "bývali" bol krásny a vyzeralo to tam naozaj skoro ako v Hogwarts (Rokforte). Program bol naozaj pesrtý a najviac sa mi asi páčilo, že sa tam stále niečo dialo. Kde človek prišiel, tam niečo našiel a mohol sa zapojiť. Síce to boli naozaj vyčerpávajúce štyri dni, určite ale stáli za to!





Ďalší týžeň sa začal podobne ako ten predošlý - škola, robota, tréningy a piatok sme odchádzali na tri dni na karate seminár do Brna. Cvičili sme v sobotu a v nedeľu (cca 3-4 hodiny denne), okrem tréningu sme navštívili aj jaskyňu a užili si víkend v spoločnosti skvelých ľudí. V nedeľu večer, keď sme sa vrátili do Prahy, som bola ešte behať (posledných 5km pred Spartanom).

Posledný aprílový týždeň začínal opäť v škole, potom na tréningoch. V piatok pred Spartanom som bola na rannej zmene v práci a potom som si plánovala dať “psychickú prípravu” na pretek, ale samozrejme som mala plno iných vecí, takže som stihla akurát 20 minútový strečing. Večer sme boli v divadle na predstavenie, v ktorom hral kamarát a po ňom domov. V piatok večer sa k nám pridala aj kamarátka z CoW (College of Wizardry), ktorá s nami šla ďalší deň na Spartana.


Ak by mi niekto pred 3-4 mesiacmi povedal, že pôjdem na Spartan Race alebo že budem behať, asi by som ho nebrala vôbec vážne. Ale, keďže som si povedala, že tento rok bude rok výziev a prekonávania samej seba, rozhodla som sa pre Spartan Race aj s niekoľkými ďalšími kamarátmi. Beh a ja sme nikdy neboli kamaráti a až veľmi dobre si pamätám, ako som na základnej škole nenávidela, keď sme mali behať 12-minútovku. Každopádne som si ale povedala, že tomu dám šancu a uvidím. Svojich prvých 5 km v živote som zabehla 23.2.2018 za 47 minút. Odvtedy som sa snažila chodiť behať 2x za týždeň (stále striedať vzdialenosť), ale nie vždy to vyšlo. Po dvoch mesiacoch (teda 22.4.) hneď po karate seminári v Brne, som zabehla 5 km za 35 minút a bola som naozaj šťastná. Viem, že som v ten večer nemala veľmi dobrú náladu a beh mi naozaj pomohol.

Cestu do Kutnej Hory som si predstavovala trošku kratšiu, než naozaj bola, ani neviem prečo. Prišli sme tam trošku skôr, zaregistrovali sme sa a ovešali sa všetkými náramkami, ktoré sme dostali. Potom sme sa už len tútali po areáli festivalu a čakali na náš štart. Štartovali sme o 14:30 a aj keď som vedela, čo môžem očakávať, predsa len som bola na takejto akcii prvýkrát, takže som bola aj trochu nervózna - a ako to v mojom prípade býva, nervozita prišla asi 10 minút pred štartom.

Hneď na začiatku ma trošku vyviedla z miery dymovnica, ktorú organizátori dali do stredu cesty, po ktorej sme bežali a okrem toho, že človek ani nevidel, kde beží, ani nedýchal. No po chvíli, keď sme dymom prebehli, bolo to už v pohode. Z 5 kilometrov sa trať vyšplhala na 7,8km, čo bolo pre mňa na druhý deň naozaj prekvapením, pretože som nikdy toľko nezabehla (najviac 5,04km....). Každopádne som ale vedela, že je to pretek 5+km, takže som to tak nejak aj očakávala. Skončili sme všetci a všetci sme dostali medajle, tričká, pivo a banány a bolo to naozaj super! Večer po preteku sme sa ešte stretli a dali si vyslúženú pizzu! No a posledné dva dni v apríli sme si užili ešte s Nikou (CoW kamarátka), ktorá s nami v Prahe tieto dni ešte ostala.

Prvý týždeň v máji bol už o niečo voľnejší a konečne som sa dala po tých troch týždňoch neustáleho fungovania dokopy - hlavne psychicky, čo je v poslednej dobe pre mňa naozaj dôležité. V stredu večer sa nám zrušil tréning a tak som sa vydala do mesta s Domčou, okrem iného, aj fotiť a v piatok (4.) som plánovala ísť domov, po mesiaci, nakoniec som ale už nezohnala lístok, pretože som si ho kupovala proste neskoro, tak som si kúpila lístok až na sobotu a v piatok som si urobila ešte jeden deň programu v Prahe. Na obed sme zašli s Eliškou do Cafefinu, pokecali sme a som za to naozaj rada, pretože takéto stretnutia mi naozaj dodávajú energiu! Poobede sme potom boli fotiť v parku v Divokej Šárke s Verčou. Fotky nájdete na webe alebo na facebook-ovej stránke.




V sobotu som sa konečne vypravila domov - a že mi všetci chýbali - o tom nemusím ani hovoriť. Na stanici som ale cítila to isté, čo doma - a to že sa mi aj z Prahy odchádzalo ťažko. Teraz si dúfam užijem tento týždeň doma, potom ešte necelé dva mesiace v Prahe - a uvidím, čo mi prinesie leto :) Každopádne som rada, že som apríl prežila a aj za všetko, čo som počas neho zažila!      ~Caroline

1 komentár

  1. Ty máš teda nabitý program :D LARP vyzerá veľmi zaujímavo - aspoň teda z tých fotiek, čo som videla :D
    A gratulujem k zvládnutiu Spartan Race! ❤
    A STYLISH BEE // Facebook Page

    OdpovedaťOdstrániť

GALKVINNE © . SINCE 2015. Design by FCD. Edited. ALL RIGHTS RESERVED.