27.10.18

ONE STEP AT THE TIME - alebo aj - ČREPINKY ZO ŽIVOTA

#myšlienkové pochody

Keď sa ti trasú ruky ako pred skúškou, keď pred vchodom do fitka zastavíš a tvoja myseľ sa pokúša presvedčiť telo aby sa pohlo dopredu, no ono vzdoruje. Keď vieš, že si tu cestu z domu sem nemerala proste zbytočne a ideš, ale stále s tým nie si celkom ok. A keď už sedíš na tom tatami a čakáš, kým skupina pred vami skončí tréning a srdce ti bije ako splašené, pretože vieš, čo ťa čaká, ale nie si s tým celkom ok. A keď už začína rozcvička a pri rozbehávaní cítiš, ako sa ti tlačia slzy do očí z toho, že tie antibiotiká ti zničili celý mesačný progres. Ale bežíš a ideš ďalej aj napriek tomu. A po rozcvičke dávaš veci z gymnastiky veľmi dobre. A keď potom ideš celý tréning naplno, pretože konečne prišla sparring partnerka, s ktorou naplno ísť môžeš. A že na konci tréningu dáš tých posledných 5 kôl behu ako prvá a už sa nemusíš venovať ničomu inému než strečingu. A potom odchádzaš z tréningu naozaj šťastná, aj keď to ani zďaleka nebol najlepší tréning alebo tvoje naj. Proste si sa prekonala a šla ... a tak ako hovorí tvoje tetovanie, padla si, no vstala a šla ďalej, pretože toto sa v živote musíš naučiť. A na druhý deň už rozmýšľaš, ako sa tešíš na další tréning. A o tom to je. 


Hraje hudba, veľmi hlasno, vonku je už tma a zima, ale mne je aj tak horúco. Cesta beží veľmi rýchlo. Cesta z tréningu. A potom sa prepne pesnička z playlistu, ktorý som si vytvorila práve na tému tréningov - pesnička, ktorá pre mňa veľa znamená a na Erasme v Prahe bola mojim veľkým motivačným impulzom. Telo plné endorfínov si ju užíva naplno a pri jedej pasáži mi dokonca vyjde aj slza, pretože takýto pocit som po tréningu už dlho nemala. Tréning bol dnes úplne super, aj keď som sa musela trochu presviedčať, že sa mi tam chce ísť. Ale teraz som namotivovaná. A aj o tom to je.
You have the power to say "this is not how my story will end".
Niekedy je dobré napísať si, čo človek cíti. Aj s týmto zvykom - alebo ak to tak môžem nazvať - som začala v Prahe. Niekedy počas minulého roka v priebehu decembra. Písala som si pocity a hlavne situácie, ktoré som mala pocit, že si z nejakého dôvodu zapísať chcem a mám. Ale potom som tie poznámky po niekoľkých dňoch alebo týždňoch vymazala - keď som sa už stotožnila s tým daným pocitom a vedela som ako naň reagovať. Takto, s odstupom času. No teraz som sa rozhodla ich raz za čas spísať do článku a dnes je to práve takýto článok - kratší, no za poslednú dobu pre mňa naozaj dôležitý.

1 komentár

  1. V poslednej dobe som veľmi začala premýšľať o sile myšlienok - respektíve o tom, že to, na čo človek myslí, sa stáva skutočnosťou. Už mnohokrát sa mi potvrdilo, že na to, na čo som myslela, sa aj fakt stalo - či už to bolo to, že som si hovorila, že dnes bude pršať, alebo že zvládnem zabehnúť aj ďalšie kolečko. A tak presne viem, o čom píšeš ❤
    Veľmi pekný článok - ja osobne by som určite privítala viac takýchto myšlienkových pochodov!
    BEE A CHANGE // Facebook Page // READ ABOUT "AKO VÁNOK BY MYLO"

    OdpovedaťOdstrániť

GALKVINNE © . SINCE 2015. Design by FCD. Edited. ALL RIGHTS RESERVED.