25.11.17
BENEFITS OF MARTIAL ARTS
Už raz sa mi niečo podobné stalo - pred pár rokmi v prvom ročníku na strednej škole. Zamilovala som sa do tanca a úplne tomu prepadla. Tréningy sme vtedy so súborom mali tri až štyrikrát za týždeň (potom už len dvakrát) a na každý jeden som sa tešila od momentu, kedy ten predošlý skončil. Bol to neskutočný pocit, no po približne dvoch rokoch to opadlo a každý tréning bol už skôr povinnosťou, ako radosťou. Veľmi som si priala, aby sa to vrátilo do starých koľají, no nestalo sa to a nakoniec som v treťom ročníku na strednej s tancovaním skončila - alebo lepšie povedané - dala som si pauzu.
Potom som sa k nemu vrátila - už v inom súbore, no už to nikdy nebolo ako predtým - kedy bol tanec môj svet a žila som ním deň čo deň. Už od malička som bola špotrový typ a vyskúšala som naozaj veľa športov - tenis, hrávala som vybíjanú, tanec, v zime sme chodievali lyžovať (neskôr snowboardovať) atď. atď.. a tak som dúfala, že sa tento pocit z cvičenia niekedy vráti - a stalo sa.
11.11.17
THINGS TO DO THIS WINTER
"Martin na bielom koni" - no aj keď nesneží, príchod zimy nám pripomína teplota vzduchu, ktorá nás už núti nosiť kabáty a čižmy. Príchod Vianoc nám zas pripomínajú obchodné centrá, ktoré už povešali svetielka a povykladali všetky vianočné ozdoby do svojich regálov. Nie, žeby mi to vadilo, práve naopak, práve toto ma donútilo myslieť na niečo iné, než na moju hlúposť a odkloniť sa od zlej nálady, ktorá ma sprevádzala posledných pár dní. Už som začala rozmýšľať, ako si vyzdobím izbu, aké sviečky si kúpim, komu aké darčeky, ... Proste vianočná nálada prišla oveľa skôr, než tomu bolo po minulé roky. Včera som si dokonca pustila aj vianočné pesničky (don't judge me, haha).
Dnes som si ale pripravila trocha iný článok, než ten, ktorý patrí do rubriky "diary". Dnes som sa rozhodla podeliť sa s vami s dajme-tomu to-do listom alebo aj zoznamom vecí, ktoré by som chcela spraviť a stihnúť túto zimu a užiť si tak posledné chvíle tohto roka a prvé chvíle toho nasledujúceho naplno! Tak poďme na to!
- ísť snowboardovať // go snowboarding
- postaviť snehuliaka // build a snowman
- ozdobiť stromček // decorate a christmas tree
prečítať knihu od začiatku do konca na "jeden dych" //read a book from start to finish
Po samých veselých článkoch, myslím, že bolo na čase (nemuselo by) pridať aj nejaký ten "menej-veselý". Minulý týždeň sa stalo niečo, čo mi až doteraz vŕta hlavou, neviem sa toho zbaviť a celkovo mi to na chuti žiť nepridáva. Erasmus bol úžasný, tešila som sa, že som tu, chcela som tu ostať celý rok - dokonca som už požiadala o predĺženie pobytu. A potom sa to stalo. Zistila som, aké dokážu byť ľudia svine a ako dokážu človeku v okamihu zničiť vidinu niečoho, čo si buduje, niečoho, na čom pracoval naozaj dlho a tvrdo. A čo sa stalo? Nechcem to preberať dopodrobna, dajme tomu, že som urobila chybu, keď som uverila človeku a to som nemala (pretože ľudia sú .. ľudia ..).
After all happy articles, I think it's time for "less-cheerful" one (but not necessarily). Something happened to me last week and I can't get rid of it, I'm thinking about it all the time and I just don't want to live like that. My Erasmus stay here in Prague was amazing, I was grateful that I can be here, I also wanted to stay here whole year - I've already asked for extension of my stay, but then it happened. I found out how people are evil and nasty (some of them of course) and how they can, in a minute, destroy your whole life and the vision of something you're building long and work for it really hard. And what happened? I don't want to talk much about it, let's just say, that I believe wrong people and I shouldn't.
After all happy articles, I think it's time for "less-cheerful" one (but not necessarily). Something happened to me last week and I can't get rid of it, I'm thinking about it all the time and I just don't want to live like that. My Erasmus stay here in Prague was amazing, I was grateful that I can be here, I also wanted to stay here whole year - I've already asked for extension of my stay, but then it happened. I found out how people are evil and nasty (some of them of course) and how they can, in a minute, destroy your whole life and the vision of something you're building long and work for it really hard. And what happened? I don't want to talk much about it, let's just say, that I believe wrong people and I shouldn't.
Včera sa oficiálne skončil môj obľúbený mesiac – október. Jesenné obdobie sa nám rýchlo kráti, čo je škoda, pretože toto ročné obdobie mám naozaj najradšej. V rámci októbra na blogu prebiehal projekt, niektorí z vás o ňom vedia, tí, ktorí ho nezachytili, info článok o projekte nájdete na tomto odkaze.
Čo sa týka projektu Blogotber, bolo to určite niečo nové, nielen pre blog, ale aj pre mňa, pretože som zatiaľ ešte nikdy nepísala a nevydávala články každý deň. Blogtober som síce na 100% nesplnila, no určite to neberiem ako zlyhanie. Počas októbra som vydala 17 článkov, čo je zatiaľ najviac článkov za mesiac – odkedy blog existuje. Bolo to naozaj náročné – hlavne časovo a na plánovanie – písať články každý deň a vydávať ich každý deň. Potom sa mi naskytla príležitosť riešiť svoj vlastný byt a presťahovať sa z „koleje“ (ktorá sa nachádza naozaj na konci sveta a cestujem všade celú večnosť), čo som začala riešiť, k tomu sa začali pridávať aj povinnosti do školy a posledné týždne sme mali aj niekoľko akcií z Koryukan klubu, takže toho času bolo stále menej a menej.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)
Social Icons