Už raz sa mi niečo podobné stalo - pred pár rokmi v prvom ročníku na strednej škole. Zamilovala som sa do tanca a úplne tomu prepadla. Tréningy sme vtedy so súborom mali tri až štyrikrát za týždeň (potom už len dvakrát) a na každý jeden som sa tešila od momentu, kedy ten predošlý skončil. Bol to neskutočný pocit, no po približne dvoch rokoch to opadlo a každý tréning bol už skôr povinnosťou, ako radosťou. Veľmi som si priala, aby sa to vrátilo do starých koľají, no nestalo sa to a nakoniec som v treťom ročníku na strednej s tancovaním skončila - alebo lepšie povedané - dala som si pauzu.

Potom som sa k nemu vrátila - už v inom súbore, no už to nikdy nebolo ako predtým - kedy bol tanec môj svet a žila som ním deň čo deň. Už od malička som bola špotrový typ a vyskúšala som naozaj veľa športov - tenis, hrávala som vybíjanú, tanec, v zime sme chodievali lyžovať (neskôr snowboardovať) atď. atď.. a tak som dúfala, že sa tento pocit z cvičenia niekedy vráti - a stalo sa.