31.1.18
STAYING? OH YES I AM!
Síce som dnešok skoro celý strávila vo vlaku na ceste domov - na týždeň - čo je zatiaľ najdlhšie, čo budem doma od začiatku Erasmu, nakoniec som z neho vyťažila ešte niečo viac. Vo vlaku som sa rozhodla, že večer zájdem na tréning z Yoseikanu a som nesmierne rada, že som sa tak rozhodla. Boli sme tam síce len traja, no o to lepšie sme si zacvičili a musím povedať, že ten pocit po cvičení - je návykový. Doma ma potom čakalo pár balíkov, na ktoré som sa tešila už dlhšiu dobu a z ktorých mám naozaj radosť - chcela by som urobiť aj menší haul formou článku, tak uvidíme :)
~ západ slnka včera počas cesty na tréning ~
Okrem tréningu som dnes napísala aj niekoľko mailov - jeden z nich sa týkal predĺženia Erasmu, s ktorým zápasím posledné mesiace a niekedy som už mala pocit, že to už nechám tak, nakoniec to ale dopadlo dobre. Dnes som na našu univerzitu zaslala všetky papiere, ktoré sú už finálnym krokom k predĺženiu a síce to ešte nie je oficiálne (dúfam, že to týmto nezakríknem), už by sa to nemalo meniť - môžem sa tak tešiť na pokračovanie môjho dobrodružstva na Erasme až do konca školského roka, juch! Na zajtra mám niekoľko plánov - okrem nejakých vybavovačiek v meste aj fitko, do ktorého sa teším a večerné stretnutie z LARP klubu.
Tak, skúškové sa mi pomaly končí, čaká ma už len jedna skúška - doma (Slovensko, alebo skôr by som povedala, že slovenské univerzity, nie sú veľmi ústretové - čo sa týka erasmákov - a musíme robiť skúšky okrem Erasmu aj doma) zo všeobecných svetových dejín, ktorú mám ale až budúci štvrtok a dúfam, že dopadne dobre. Dnes sme sa tu (v Prahe) vybrali s Ivkou a Peťom konečne do reštaurácie Cacao Prague, kde som chcela ísť už od začiatku Erasmu a neľutujem. Je tu totiž toľko miest, že človek si nemôže jedno ani obľúbiť a chodiť tam stále, pretože stále objavuje niečo nové. Dosť už ale o živote, prejdime k podstate článku - recenzii na tieto dva produkty. Týmto článkom by som sa chcela aj dodatočne poďakovať stránke parfemy-elnino.sk - nie len za poskytnutie týchto vecí na recenziu, ale aj za krásny vianočný darček, ktorý som si doma našla po príchode z Prahy na sviatky (a že už od sviatkov prešiel viac ako mesiac, ani nehovorím ... ten čas letí naozaj neuveriteľne rýchlo).
Posledné dni boli naozaj náročné, každopádne určite zaujímavé a užila som si počas nich kopu srandy. Od pondelka som sa učila na skúšku z Keltských náboženstiev a počas týchto dní (okrem času stráveného na tréningoch) som doslova nežila - tento pocit pozná každý študent, hlavne na vysokej škole. Tréningy boli naozaj jediné chvíle, kedy som sa odreagovala a vypustila z hlavy všetky tie veci a stresy. Pretože nie je nič lepšie, ako si po celom dni učenia buchnúť boxerskými rukavicami do láp (if you know what I mean :D). Vo štvrtok som teda išla na tú skúšku a na to, že som niekde vnútri vedela, že to bude v pohode, pretože som sa to naozaj učila poctivo, stresovala som naozaj dosť - možno aj práve preto, pretože to bola prvá ústna skúška na Karlovke.
Skúška sa skladala z dvoch otázok - prvá bola z knihy, ktorá bola ako povinná literatúra k predmetu, ja som išla predposledná a mala som knižku pri sebe, tak sa ma skúšajúci spýtal, či si ju môže požičať, aby mi mohol niečo vybrať, pretože už mu došli nápady. Ja som mu ju podala a povedala, že samozrejme, no kým ju otvoril, tak som mu ešte povedala, že ma z nej najviac zaujal príbeh o troch synoch Tuireanových (dúfam, že sa to tak píše - samozrejme to bolo kvôli tomu, že som si ho zapamätala najlepšie :D) no a tak mi potom prvú otázku dal práve tento príbeh. Druhá otázka bola charakteristika konkrétneho boha (v mojom prípade to bol boh Ogmios), na tú som už ale až také šťastie nemala, pretože k nemu som mala v poznámkach napísané asi 3 riadky. Každopádne, skúšku som urobila a som za to rada.
14.1.18
SPRING IS COMMING?
Ahoj a vítam vás pri ďalšom článku. V poslednej dobe som nad blogom zase veľa rozmýšľala a chcela by som sa mu zase venovať naplno, aj keď nám (väčšine vysokoškolákov) visí nad hlavou strašiak menom skúškové. V priebehu týždňa sme sa ale s Ivkou a Peťom dohodli, že by nebolo od veci ísť do mesta a niečo pofotiť - ja som si so sebou brala aj veci na tréning, na ktorý som po fotení šla.
Počasie nebolo najlepšie, no ak to porovnám z predchádzajúcimi týždňami, bol to jeden z tých dní, kedy bolo ešte pekne (to mi pripomína, že by som si už konečne mohla kúpiť dáždnik a nestresovať sa tak každé ráno, či náhodou nebude pršať - keďže o ten svoj som pri poslednej ceste do školy prišla :/). Čo som si už ale všimla - tak ráno nám "spievajú" vtáčiky a pripomínajú nám blížiacu sa jar, na ktorú sa ja osobne nesmierne teším!
10.1.18
AND SO IT GOES ...
Presne si pamätám, ako som sa cítila minulý rok počas skúškového obdobia. Bolo to moje prvé skúškové, ktoré som nakoniec zvládla úspešne, niekedy som mala pocit, že som rada, že je skúškové, pretože sme nemuseli chodiť do školy.. no narozdiel od semestra, museli sme sa oveľa viac učiť. Terat, mám pocit že to skúškové je veľmi krátke a že čo sa týka vecí do školy, nič nestíham.
Tento pocit ma pred koncom roka 2017 dostal natoľko, že som mala až stavy depresie a síce som vedela, že bude všetko v poriadku, hlava neposlúchala. Bolo to počas najkrajšieho obdobia roka - počas Vianoc, ktoré milujem, no nevedela som si ich užiť naplno, pretože celý deň som myslela na školu a hlavne na projekt, ktorý sme mali robiť. Vybrali sme si (3 baby) urobiť stolovú spoločenskú hru na tému staroseverských náboženstiev - Chytenie Lokiho. Moja úloha bola vyrobiť životy, kartičky a kúpiť kamienky - nič prevratné, no aj tak som cítila obrovský tlak. Hneď 3.1. som k tomu mala ešte zápočet z novovekých dejín, čo mi na nálade teda určite nepridávalo.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)
Social Icons