Ak by sa ma niekto niekedy spýtal, aké bolo zatiaľ moje najväčšie rozhodnutie v živote, tak by som mu teraz na sto percent povedala, že prihlásenie sa na Erasmus. Vtedy, niekedy v januári minulého roka (2017), som sa u nášho fakultného koordinátora prihlásila do výberového konania na Erasmus a vybrala som si Prahu - na jeden semester (teda od septembra do polovice februára). Vtedy som ale ešte netušila, ako to celé dopadne. Tento článok som chcela napísať ako zhrnutie po Erasme, čo mi teda do života dal a čo mi zase zobral, nakoniec som si ale svoj pobyt tu v Prahe predĺžila aj na letný semester, teda do konca júna a rozhodla som sa napísať ho ako zhrnutie takto - po 6 mesiacoch.
Čas, odkedy som tu, neskutočne rýchlo ubehol a ani tomu - takpovediac - nemôžem uveriť, že je to už 6 mesiacov, čo som tu. Ešte si celkom živo pamätám, akoby to bolo včera, kedy som sa doma balila a zúfalo som pozerala na tie tri kufre, kde mám zbaliť všetky veci, ktoré som si nachystala. Nakoniec som to ale zvládla a čakala ma posledná noc v mojej posteli - pred obrovským krokom v živote. Vtedy som si to ale ešte ani neuvedomovala. Na ďalší deň, 21. septembra, som veci ešte dobaľovala a večer sme sa s mamkou a Dadou vybrali na dlhú (8 hodinovú) cestu vlakom do Prahy. Podrobnejšie som o svojich prvých dňoch a vlastne celom prvom mesiaci na Erasme písala v článkoch z Blogtobra (alebo v rubrike Erasmus) a som za ne rada, pretože si ich o pár rokov budem možno čítať a spomínať.
Čas, odkedy som tu, neskutočne rýchlo ubehol a ani tomu - takpovediac - nemôžem uveriť, že je to už 6 mesiacov, čo som tu. Ešte si celkom živo pamätám, akoby to bolo včera, kedy som sa doma balila a zúfalo som pozerala na tie tri kufre, kde mám zbaliť všetky veci, ktoré som si nachystala. Nakoniec som to ale zvládla a čakala ma posledná noc v mojej posteli - pred obrovským krokom v živote. Vtedy som si to ale ešte ani neuvedomovala. Na ďalší deň, 21. septembra, som veci ešte dobaľovala a večer sme sa s mamkou a Dadou vybrali na dlhú (8 hodinovú) cestu vlakom do Prahy. Podrobnejšie som o svojich prvých dňoch a vlastne celom prvom mesiaci na Erasme písala v článkoch z Blogtobra (alebo v rubrike Erasmus) a som za ne rada, pretože si ich o pár rokov budem možno čítať a spomínať.
