31.10.18

ZHRNUTIE TOHTOROČNÉHO BLOGTOBRA

Tak a je to tu. Posledný deň môjho obľúbeného mesiaca. Na jednu stranu sa naozaj divím, ako rýchlo čas beží a že začiatok tohto roka bol pocitovo takmer včera, na druhú stranu sa už trochu začínam tešiť na atmosféru konca roka a Vianoc. Včera a dnes bolo vonku krásne jesenne a takéto počasie mi pripomína, prečo milujem jeseň. Všetky tie farby, ktoré sa vonku teraz miešajú, chladnejšie večery, svetríky, horúca čokoláda a deka, knižky, seriály a pohoda. Toto všetko je pre mňa jeseň. Tento rok som sa v rámci Blogtobra rozhodla písať články každý druhý deň a až na pár (asi 2-3?) sa mi to podarilo. Ani zďaleka som ale nepokryla celý kontent, ktorý mám v hlave, takže sa na tieto články určite môžete tešiť v blízkej dobe.


Okrem článkov sa tu objavili aj nejaké súťaže. Včerajšia Giveaway bude trvať až do konca novembra, no tá prvá (Sephora a Douglas) končí dnes. Takže môžeme prejsť k vyhláseniu víťaza! Žrebovala som cez stránku random.org z celkového počtu komentárov 11 a vyšlo číslo 9. Víťazke gratulujem!


Tohtoročný Blogtober určite nie je na blogu posledný a - ak tu dovtedy budem - čo dúfam, že áno - bude tento projekt pokračovať aj na ďalší rok. Ja dúfam, že ste si články počas mesiaca užili a že vás bavili a takisto, že sa na blog budete znova radi vracať. Ešte vám pripomeniem Giveaway, ktorá začala včera a v ktorej môžete získať niekoľko pekných vecičiek, tak sa na ňu ešte mrknite - odkaz nájdete tu. Na záver ešte jednu hlášku a budem sa na vás tešiť pri ďalšom článku!
Autumn is a second spring when every leaf is a flower. -Albert Camus

29.10.18

BLOGTOBER: HALLOWEENSKA GIVEAWAY

#giveaway #súťaž

Blogtober sa nám pomaly blíži ku koncu, zostávajú nám dva články. Jedným z nich je práve dnešná súťaž v podobe Giveaway - tento mesiac posledná. Október je mesiac, ktorý mám zo všetkých mesiacov v roku najradšej a je mi naozaj smutno, keď si predstavím, že je každý rok tak rýchlo preč. Ale na druhú stranu, o rok bude znova a môžem sa naň opäť tešiť. Čo sa týka podmienok, budú opäť rovnaké, ako pri predošlých Giveaway.


V "balíčku" nájdete dokopy 5 vecí - masku Pure Charcoal od Garnier, paletku očných tieňov od značky Revolution, 4,5ml parfumovej vody Karl Lagerfeld pre ženy, 4,5ml toaletnej vody Karl Lagerfeld pre mužov a čiernu masku na tvár od značky Pilaten.

Podmienky:
  • sledovať tento blog cez GFC (Google Friend Connect) ~ v menu ako "Lovely readers"
  • sledovať tento blog na Facebooku

BONUSY:
  • sleduj ma na Instagrame
  • zdieľaj túto Giveaway na facebooku/tvojom blogu

Do komentárov mi napíšte svoje meno, e-mail a meno, pod ktorým blog sledujete cez FB, aby som vás v prípade výhry mohla kontaktovať. Za každý splnený "riadok" môžte napísať 1 komentár. V prípade Instagramu vaše meno, pod ktorým ma sledujete a v prípade zdieľania link, kde ste GA zdieľali. Giveaway potrvá do konca novembra - 30.11.2018. (Platí pre SR a ČR)

27.10.18

ONE STEP AT THE TIME - alebo aj - ČREPINKY ZO ŽIVOTA

#myšlienkové pochody

Keď sa ti trasú ruky ako pred skúškou, keď pred vchodom do fitka zastavíš a tvoja myseľ sa pokúša presvedčiť telo aby sa pohlo dopredu, no ono vzdoruje. Keď vieš, že si tu cestu z domu sem nemerala proste zbytočne a ideš, ale stále s tým nie si celkom ok. A keď už sedíš na tom tatami a čakáš, kým skupina pred vami skončí tréning a srdce ti bije ako splašené, pretože vieš, čo ťa čaká, ale nie si s tým celkom ok. A keď už začína rozcvička a pri rozbehávaní cítiš, ako sa ti tlačia slzy do očí z toho, že tie antibiotiká ti zničili celý mesačný progres. Ale bežíš a ideš ďalej aj napriek tomu. A po rozcvičke dávaš veci z gymnastiky veľmi dobre. A keď potom ideš celý tréning naplno, pretože konečne prišla sparring partnerka, s ktorou naplno ísť môžeš. A že na konci tréningu dáš tých posledných 5 kôl behu ako prvá a už sa nemusíš venovať ničomu inému než strečingu. A potom odchádzaš z tréningu naozaj šťastná, aj keď to ani zďaleka nebol najlepší tréning alebo tvoje naj. Proste si sa prekonala a šla ... a tak ako hovorí tvoje tetovanie, padla si, no vstala a šla ďalej, pretože toto sa v živote musíš naučiť. A na druhý deň už rozmýšľaš, ako sa tešíš na další tréning. A o tom to je. 


Hraje hudba, veľmi hlasno, vonku je už tma a zima, ale mne je aj tak horúco. Cesta beží veľmi rýchlo. Cesta z tréningu. A potom sa prepne pesnička z playlistu, ktorý som si vytvorila práve na tému tréningov - pesnička, ktorá pre mňa veľa znamená a na Erasme v Prahe bola mojim veľkým motivačným impulzom. Telo plné endorfínov si ju užíva naplno a pri jedej pasáži mi dokonca vyjde aj slza, pretože takýto pocit som po tréningu už dlho nemala. Tréning bol dnes úplne super, aj keď som sa musela trochu presviedčať, že sa mi tam chce ísť. Ale teraz som namotivovaná. A aj o tom to je.
You have the power to say "this is not how my story will end".
Niekedy je dobré napísať si, čo človek cíti. Aj s týmto zvykom - alebo ak to tak môžem nazvať - som začala v Prahe. Niekedy počas minulého roka v priebehu decembra. Písala som si pocity a hlavne situácie, ktoré som mala pocit, že si z nejakého dôvodu zapísať chcem a mám. Ale potom som tie poznámky po niekoľkých dňoch alebo týždňoch vymazala - keď som sa už stotožnila s tým daným pocitom a vedela som ako naň reagovať. Takto, s odstupom času. No teraz som sa rozhodla ich raz za čas spísať do článku a dnes je to práve takýto článok - kratší, no za poslednú dobu pre mňa naozaj dôležitý.

23.10.18

PESNIČKY AKO JEDEN Z NAJLEPŠÍCH SPÔSOBOV MOTIVÁCIE


Motivácia pri športe nie je všetko. Ak chce človek napredovať, učiť sa nové veci a byť dobrý v tom, v čom chce, musí si okrem motivácie istým spôsobom "vybudovať" aj disciplínu. Nie je to ľahké, no takisto to nie je ani nemožné. Každopádne v prvom rade je dôležitá - najmä pre mňa - práve tá motivácia. Minulý rok som v článku ako ja hľadám motiváciu spomenula hlavne Pinterest, motivačné obrázky a hlášky, ktoré na mňa naozaj fungujú. Okrem nich ma ale veľmi motivujú aj pesničky a tento článok chcem venovať práve nim - teda zoznamu pesničiek - ktoré ma v poslednom období naozaj ženú vpred a vďaka ktorým som už nie raz šla na tréning, aj keď som sa na to vôbec necítila. Takže, ktoré to teda sú?


Btw. na všetky vám dám odkaz na YouTube - ak na názov kliknete :) Prípade vám z nich na YouTube vytvorím Playlist :)


Na druhú stranu budem veľmi rada, ak mi do komentárov dáte aj vy nejaké tipy, pretože takýchto pesničiek naozaj nikdy nie je dosť a stále sa objavujú nové, ktoré si zamilujem - a samozrejme, čo nová pesnička, to nová dávka tej "slávnej" motivácie :)      

17.10.18

BLOGTOBER: BEING IN LOVE WITH AUTUMN LIPSTICKS!

#spolupráca #elnino.sk

Ešte niekedy počas leta som dostala príležitosť vyskúšať nové rúže od značky Gabriella Salvete a keďže mám rúže naozaj rada, bola som veľmi rada, že som takúto príležitosť dostala. Rozhodla som sa označenie spolupráce uvádzať takto, v rámci označenia hashtagom, aby ste aj vy vedeli, že ide práve o spoluprácu. Každopádne, na mojom názore to nič nemení. Ale prejdime už na recenziu. Rúže prišli o čosi neskôr, než som čakala, no o to väčšiu radosť som z nich mala a ešte som poriadne ani balíček neotvorila, mamka so sestrou sa už začali hádať, ktorá si aký vezme, ach. S recenziou pomohla aj sestra (alebo som skôr ani inú možnosť nemala), ktorá do mojej izby a do môjho kozmetického stolíka chodí ako na klavír a rúže (okrem iného) si požičiavala.

Do rúk sa mi dostalo dokopy päť odtieňov, všetky mi pripomínajú jeseň a hlavne z tohto dôvodu som si jednotlivé odtiene veľmi obľúbila. Najviac a najčastejšie som používala (a aj naďalej pravdepodobne budem) odtieň 105, ktorý sa mi hodí podľa mňa najviac v rámci týchto piatich.


Veľkým pozitívom, ktoré som si všimla hneď pri prvom použití, je aplikátor. Ide o menší, dalo by sa povedať štetček, ktorý ale nie je fixný a dá sa ohýbať, čiže práca s nanášaním je naozaj jednoduchá. Rúž je malý, čo je na jednu stranu škoda, ale na druhú stranu sa vojde aj do malej kabelky a vy ho tak môžete mať stále so sebou. Po aplikácii rúž rýchlo schne a konečný efekt je matný. Mne sa nikde neotláčal (na pohári alebo tak), no chvíľu to trvá, než zaschne natoľko, že nič nezašpiní - ale to v podstate všetky tekuté matné rúže, ktoré som doteraz mala. Farba drží veľmi dobre - niekedy je potrebné po celom dni premaľovať (najmä v strede pier) a čo sa týka odlíčenia, ide to. Ide to, no je to trochu dlhšia robotka - čo niekomu môže vadiť.

Na druhú stranu - nedá sa mať dlhotrvajúci rúž, ktorý na perách naozaj drží a odlíčiť ho do 10 sekúnd. Nič nie je len a len pozitívne. Ja osobne som ale ochotná zaplatiť túto "cenu" za rúž, pretože mám radšej rúž, ktorý drží ako má a potom večer sa aj tak odlíčujem viacfázovo - okrem micelárky aj vodou, takže s tým som problém koniec-koncov nemala. Pigmentácia je super - úplne stačí jedna vrstva. Rúž obsahuje 4,5 ml a na stránke e-shopu ho nájdete - každý jeden odtieň - za 5,26€. Mala som už aj lacnejšie rúže, aj drahšie, no myslím si, že táto cena je primeraná a dalo by sa povedať, taký priemer - čo sa týka rúžov. Od tejto značky som mala doma už viacero produktov, zo žiadnym som zatiaľ nebola nespokojná a inak to nie je ani v prípade týchto rúžov. Budem rada, ak mi do komentárov dáte vedieť, či rúže používate často a prípadne aj vaše obľúbené značky. Majte sa krásne a vidíme sa pri ďalšom článku!       

13.10.18

BLOGTOBER: MÔJ BOJ, TVOJ BOJ ~ KNIŽNÁ RECENZIA

A presne tak, ako si rada nechám čas na rozmýšľanie a na usporiadanie si myšlienok, je dobré nechať si prejsť hlavou aj to, čo mi koniec koncov táto knižka dala. Niektoré knižky sú také, ktoré prečítam na jedno “posedenie” a neviem od nich odtrhnúť oči - väčšinou sú to nejaké príbehy. Niektoré knižky čítam na etapy, aby som si v hlave nechala lepšie uležať jednotlivé časti alebo ju proste len nechcem tak rýchlo prečítať.


Rondu som čítala asi 4 dni. Na časti, etapy. Nečítala som ju na etapy, pretože by sa mi nepáčila, čítala som ju presne takto hlavne kvôli tomu, aby som si tie časti mohla lepšie zapamätať a nakoniec si z tejto knižky vziať čo najviac. Bola ro moja prvá autobiografia, ktorú som vo svojom živote prečítala a naozaj som si ju užila. Okrem postrehov som sa dozvedela veľa vecí aj zo sveta MMA, ktorý práve ešte len začínam “objavovať” a aj keď sa bojovým umeniam venujem už od roku 2015 (s menšími prestávkami), je to stále niečo nové.

Kniha je písaná veľmi pútavo a jednoducho. Najprv som ju chcela v angličtine a aj by som si ju v angličtine kúpila, ale bola dvakrát taká drahá ako v mojom rodnom jazyku, takže som siahla po slovenskej verzii. Ale nevadilo mi to. Určite knižku odporúčam prečítať aj ľuďom, ktorí nemajú k bojovým umeniam alebo k MMA nejaký veľký vzťah, pretože okrem toho, že naozaj motivuje, je to veľmi emocionálny a silný príbeh dievčaťa, ktoré od malička vedelo, čo by v živote chcelo a išla si za tým. Ja sama viem, aké je ťažké trénovať a Ronda to dala naozaj ako pani, pretože prežiť jej život, obdivuhodné. Je to silná žena, ktorá verila - verila v samu seba a dokázala to, čo pred ňou ešte žiadna.  


O knihe som sa dozvedela, ako som už písala v článku o mojom Reading List-e na túto jeseň, cez internet. Hľadala som nejaké motivačné videá o MMA a bojových športoch, pretože som mala to svoje obdobie prokrastincie, čo sa tohto týka a naozaj mi chýbala motivácia. Našla som profilové video o Ronde (môžte si ho pozriť aj vy na tomto odkaze), v ktorom sa spomínala aj jej kniha, jej autobiografia a tak som si o nej potom našla viac informácii a na druhý deň som sa už pustila do jej čítania. Po dočítaní som konečne našla, čo som hľadala, potrebnú motiváciu a pamätám sa, ako som sa v tom týždni na tréningy naozaj po dlhšej dobe aj tešila.

Budem rada, ak mi do komentárov dáte vedieť, či ste už niekedy čítali autobiografiu niekoho prípadne čo si myslíte o svete MMA a bojových športoch. Ak k tomu nemáte veľmi čo povedať, budem rada ak mi dáte naopak vedieť, ako vy hľadáte motiváciu, keď ste "na nule".     ~Caroline

11.10.18

BLOGTOBER: DEALING WITH SH*TS IN YOUR LIFE

Myslím, že každý z nás to už zažil. Možno aj niekoľkokrát.  Nie je to jednoduché, prechádzať si takýmto obdobím a už vôbec nie, ak je to obdobie často. Človek sa potom cíti vyčerpaný - nie fyzicky, ale psychicky, čo je niekedy dokonca ešte horšie, než keby sme mali proste len nejakú svalovú horúčku z pre-cvičenia sa alebo bolesť nôh po 13tke v robote. V týchto prípadoch človek ale aspoň vie, že pre tú bolesť aj niečo spravil a že časom tu preňho bude aj odmena (lepší zdravotný stav alebo kondička, alebo v prípade roboty výplata).

Moje oči, čo sa týka tejto "oblasti", otvoril až rok v Prahe, kedy som sa odsťahovala z domu a musela som sa začať starať sama o seba. Ako som už niekoľkokrát písala, ten rok mi dal neskutočne veľa a nikdy toto rozhodnutie - vycestovať - nebudem ľutovať. V mnohých ohľadoch to otvorí oči aj tomu najslepšiemu človeku a donúti ho to uvedomiť si, čo všetko je v živote treba riešiť a ako to riešiť. Priznám sa, riešenie vecí, ktoré mi boli nepríjemné alebo riešenie situácií, v ktorých som sa cítila nepríjemne ja, som nikdy rada nemala, veď kto by mal? Ale na druhú stranu, vždy sa to nejak vriešilo. A vždy sa mi potvrdilo, že sa všetko vyriešiť dá.


Začiatkom prázdnin - a vlasne potom počas celých prázdnin - som riešila jednu (mne) veľmi nepríjemnú vec. Školu. Pred začiatkom štúdia na vysokej škole som mala jasný plán - skončiť bakalára za (maximálne) tri roky a potom vycestovať na magistra niekam na sever (plán bol Island a Nórsko). Potom som sa prihlásila do výberového konania na Erasmus. Vybrali ma. Vybavila som si plno vecí, ktoré bolo treba vybaviť a minulý rok koncom septembra som sedela vo vlaku do Prahy. Opäť - plán bol - vrátiť sa po jednom semestri, dorobiť si skúšky doma a nejako bakalára zvládnuť za tie štandardné tri roky. Nepodarilo sa.

Svoj pobyt som si predĺžila na celý rok - hlavne kvôli tomu, že som sa tam cítila dobre, že som sa cítila dobre v partii, ktorú som si našla, ale hlavne preto, pretože som cítila, že som v Prahe našla svoj druhý domov a nechcela som, aby sa to tak rýchlo skončilo. Už vtedy som vedela, že to s predmetmi a s uznávaním bude po príchode domov peklo, no v tej chvíli mi to bolo tak trochu "jedno", pretože to bolo ešte ďaleko. A vedela som, že ak budem študovať o rok naviac, tak sa mi nič nestane - že nebudem ani prvá a ani posledná.

Skúšky v Prahe som urobila všetky, ktoré som chcela urobiť na prvýkrát a potom som sa vrátila domov - na jednu stranu šťastná, že budem konečne opäť s rodinou, na druhú stranu smutná, že opúšťam niečo, čo mi prirástlo k srdcu. Šla som potom so všetkými potrebnými papiermi do školy na medzinárodné vžťahy a tam šlo všetko "ako po masle". S výpisom známok ma potom poslali na našu fakultu, aby som si dohodla uznanie predmetov a tam sa to začalo zhoršovať. Koordinátor na fakulte vôbec nevedel, čo s tým a poslal ma na študijné. Na študijné som šla s malou dušičkou, každopádne tam neboli, tak som tam písala mail.

Odpoveďou sa mi dostalo, že uznanie predmetov si musím dohodnúť s jednotlivými vyučujúcimi a tak sa začal nekonečný proces zháňania ľudí - počas prázdnin. Dostala som, nakoniec, odpovede od všetkých, ktorých som potrebovala - to bolo dva týždne pred koncom augusta. Na študijné som poslala žiadosť o uznanie predmetov - nakoniec som mala ale málo kreditov, takže status bol, že druhú ročník teda nedokončím a v septembri mi pošlú rozhodnutie o vylúčení zo štúdia. V tom čase som bola už mimo Slovenska - na sústredení, na ktoré som sa tešila celé prázdniny a cítila som sa strašne, pretože som musela takúto vec riešiť cez mobil, z inej krajiny a cez mamku. Ak by rozdávali nobelové ceny za najlepších rodičov, tak tí moji by určite jednu dostali, pretože sa im podarilo vybaviť a vyriešiť vec, ktorú ja som už vzdala.

obe fotky fotené pri jednej z posledných návštev Prahy počas "Secret Food Tour"

Dozvedeli sa, že ja vlastne potrebný počet kreditov (na pokračovanie v štúdiu) mám, len mi ich neuznanú ako náhradu za predmet na našej univerzite, ale ako "dovezené zo zahraničia" - čo mi ale predtým nevedel nikto povedať, že je vôbec možné. Vypísali sme teda novú žiadosť - o uznanie aj týchto kreditov a tu nastal ďalší problém - kto má žiadosť podpísať? Garant študijného programu. Tak som mamku poslala za garantom nášho študijného programu a tým, že sme medziodbor, nebolo mi vôbec divné, že je v študijnom pláne napísaný profesor z geografie - aj keď mi mal podpísať predmety z histórie. Nakoniec to bol ale niekto úplne iný - z katedry histórie, koho meno som počula prvýkrát a nikde v študijnom pláne ako garant nefiguroval.

Koniec koncov, vyriešili sme to a ja ďalej študujem - o tom, ako som bola s psychikou v koncoch a ako som si už zháňala robotu na dohodu, ani nebudem písať. Prázdniny zbehli neskutočne rýchlo a ja som po nich ostala ešte viac psychicky unavená, ako som bola pred nimi. Táto skúsenosť ma ale naučila, čo mi v takýchto chvíľach pomáha - uvoľniť sa a dostať sa aspoň do nejakej pohody, keď to vyzerá naozaj biedne. Naučila som sa, že pitie čaju ma naskutočne uvoľní - hlavne večer, na balkóne, keď fúka vietor a ja môžem na notebooku pozerať obľúbené seriály zabalená v deke. Niekedy mám pocit, že mi pomôže tréning, kde to zo seba všetko dostanem von a prečistím si hlavu, niekedy len počúvanie hudby, ležanie v posteli alebo čítanie knižky.

Týmto článkom som len chcela povedať, že každý z nás by si mal nájsť "to svoje", čo ho dokáže rozveseliť a povzbudiť a takýto rituál si urobiť nielen v takýchto ťažkých chvíľach, ale aj počas dňa, kedy sa cítite, ako by vás prešiel parný valec. Pretože všetko má svoje pre a proti a aj Erasmus - bez ohľadu na to, aký bol skvelý, má aj svoje temné stránky, ktoré ale každý z nás Erasmákov pociťuje a znáša úplne inak. Takže sa všetci držte a starajte sa nielen o svoje fyzické, ale hlavne o to psychické zdravie! Vidíme sa pozajtra pri ďalšom článku!

9.10.18

BLOGTOBER: BRONX MAKE-UP REVIEW


Už sa mi niekoľkokrát stalo, že som našla vec, ktorá mi vyhovuje a tak som sa k nej vždy vrátila. Pred týmto make-upom som používala make-up od Dermacolu a bola som s ním naozaj veľmi spokojná - sedela mi konzistencia, krytie, používanie, atď. Potom som na Vianoce dostala poukážku do Fann parfumérie. Ako som sa ja vlastne k tomuto make-upu dostala? Práve vďaka tejto poukážke. Boli sme vtedy v nákupnom centre a po mnohých nepodarených pokusoch nezabudnúť poukážku doma som ju mala konečne pri sebe a chystala som sa kúpiť si voňavku - moju obľúbenú, ktorá mi sadla a potrebovala som si doplniť zásobu, veď to poznáte.

Vo Fann-ku ale presne tú moju nemali a tak sme sa tam trošku zdržali a nakúpili sme kozmetiku. V tom čase mi pomaly (ale isto) dochádzal make-up a tak som siahla práve po tomto - BronX Make-upe. Už v obchode ma naozaj zaujala jeho konzistencia, ktorá bola práve opak toho, čo ponúkal Dermacol. Dermacol som mala rada, pretože bol síce založený na trochu olejovej báze, no bol riedky a to mi vyhovovalo. Tento make-up je na druhú stranu naozaj hustý, ale beriem to ako veľké plus.


Nikdy som ho nepoužila bez podkladovej bázy, čo určite považujem - pri mojom type pleti - za povinnosť. Make-upu stačí naozaj málo, krásne kryje a vydrží aj slabší tréning vo fitku (ten z MMA bohužiaľ nie, ale to sú iné tréningy - keď neviete, či zomierate alebo sa chcete smiať). Je vodeodolný - mala som ho aj na niekoľkých posledných Spartan Race a držal v pohode. Odličuje sa ale veľmi ľahko - ja používam odlíčovacie obrúsky buď od Nivei, alebo od Argan (s argánovým olejom, pretože som na tejto zložke závislá :D). Mám ho už istú dobu (kúpila som ho niekedy cez prázdniny) a na to, že niekedy sú dni, kedy sa maľujem aj dvakrát, ešte stále je. Síce som si vedomá, že niekedy v najbližšej dobe budem musieť dokupovať novú balenie, určite si však pre tentokrát kúpim ešte tento. Môj odtieň je druhý najsvetlejší (WPF02 - Beige) a sedí mi skvelo! Make-up obsahuje 20 ml.

Ak teda rozmýšľate a tiež sa vám stalo, že vám make-up došiel alebo už pomaly dochádza a hľadáte niečo nové, určite tento odporúčam. Stál vtedy niečo okolo 12 eur, teraz ho ale na stránke fann-ka majú v akcii za 8,82€ (ale len niektoré odtiene). Budem veľmi rada, ak mi do komentárov dáte vedieť, či túto značku poznáte alebo ste niekedy niečo od nich skúšali. Ja - keďže som zistila, že je výpredaj - si idem niečo vybrať a zase minúť nejaké peniažky, ach. Tak sa zatiaľ majte krásne a vidíme sa o dva dni!       ~Caroline

7.10.18

BLOGTOBER: MY 2018 SPARTAN RACE TRIFECTA STORY


PUSH HARDER - tento nápis sa nachádza na každej zo štyroch medajlí zo Spartan Race, ktoré som získala tento rok a ktorý motivuje nie len v oblasti Spartan-sveta alebo športu, ale aj v živote. Na začiatku tohto roka by som si nikdy nepovedala, že budem teraz tam, kde som. Pamätám si na to obdobie - bolo to pre mňa naozaj náročné obdobie, kedy som riešila niekoľko nepríjemných vecí naraz a doslova som čakala, kedy to prejde. Vtedy som si dala aj tetovanie, ktoré mi malo a stále má pripomínať práve to, že každé zlé obdobie raz prejde (a určite ste ho už zaznamenali na mojom Insta účte - vážku na ruke). Niekedy v tomto období sme sa s partiou kamarátov rozhodli, že sa tento rok zúčastníme Spartan Race a prihlásili sme sa na Sprint do Kutnej Hory. Doma som sa nestretla s veľmi nadšenými reakciami - bolo to skôr také "a si si istá, že to dáš? veď je to 5 km". Ale ja som sa nezľakla, pretože som to v tom čase naozaj potrebovala. Potrebovala som niečo, na čo sa zamerať a šport bol v tom čase jediná vec, ktorá ma zamestnávala od "zlých" myšlienok.


Začala som na to trénovať asi dva mesiace pred tým. K tréningom, ktoré som mala 3x do týždňa som pridala ešte fitko a začala behať na stroji (keďže bol február a vonku fakt zima, začala som tak). Potom, keď sa oteplilo, som chodievala behávať aj von - do parku alebo po meste. Pred Sprintom som zabehla najviac 5km (v rámci jedného behu). A Sprint sme potom dali naozaj v pohode, aj keď to bolo necelých 8km - vtedy vás ten adrenalín potlačí a dáte aj viac, než na čo ste zvyknutí. Samozrejme, po ňom som mala svalovku. Bola som ale spokojná a hrdá. Domov som si odniesla medajlu, ktorú som vtedy mala stále na stole a stále ma motivovala.


Spartan Race v Koutoch - Super. Na tento beh som bola prihlásená už pred Sprintom a pripravovala som sa naň asi najviac zo všetkých. Chodievala som behávať - najviac som predtým zabehla ale len 10km. Bežali sme posledný júnový víkend v sobotu a práve vtedy sa dosť pokazilo počasie - vonku bolo okolo 12 stupňov a pršalo. Cesta do Kout netrvala dlho, no veľmi nadšená z počasia som nebola. O to väčšiu radosť sme mali, keď sme sa postavili na štart a nepršalo. Vyštarovali sme a už sme boli na trati. Tento pretek bol zo všetkých, na ktorých som tento rok bola, najhorší, najťažší a zažila som si na ňom svoje dno. Po treťom kopci, ktorý sme vystúpali a na hodinkách som vtedy mala okolo troch hodín, som bola zničená a bola mi neskutočná zima. Ale povedala som si, že musím ísť ďalej. Mala som tam aj Davida a sestru, takže sme sa tak navzájom motivovali.

Po niekoľkých ďalších kopcoch a prekážkach sme došli na nejaký 15-ty kilometer, kde bol sandbag carry (nosenie vreca s pieskom) a to bol posledný fakt hnusný stupák a kopec. Ten sme šli dobrú pól hodinu a vtedy sme boli - aj ja aj sestra - naozaj na dne svojich síl. Nasledovali nejaké prekážky na balac, šplh na lane (ktorý som zvládla a doteraz ani neviem ako), niekoľko posledných stien, plazenie sa v potoku (v asi 4-stupňovej vode), zopár posledných prekážok, posledná stena a oheň. Ten sme si preskočili všetci spolu a dobehli sme do cieľa. Padli aj slzy šťastia a pocit, z ktorého čerpám naozaj doteraz - že človek si siahne na dno svojich síl, padne na dno, ale postaví sa ide ďalej. Na Spartan Race v Koutoch budem spomínať dosmrti a najviac zo všetkých som hrdá práve na tento pretek.








Po Supri v Koutoch som sa vrátila domov - pretože sa mi skončil Erasmus. A prestala som trénovať. Chodila som občas do fitka a na box, ale vychádzalo to tak na 1-2x do týždňa, čo bolo po intenzívnom tréningu predtým naozaj málo. Potom sme na konci prázdnin mali sústredenie z karate - na necelé dva týždne som sa vrátila späť do Česka. A na konci sústredenia som si natiahla väzy v kolene. Deň pred druhým Sprintom - ktorý som síce dobehla, no nebola a nie som s tým spokojná tak, akoby som chcela byť. A to isté platí aj o Beaste, ktorý sme bežali na Lipne (tiež v Česku), že som si to síce skúsila a dobehla, ale nie za podmienok, za ktorých by som chcela a za ktorých by to predčilo Kouty. 

Tak sa moja cesta za Trifectou tento rok skončila. Ako som už napísala, najviac som sa premohla na Supri v Koutoch, čo ma motivuje stále a každý deň. A na to budem spomínať. Na to dobré, čo z toho vzišlo a čo z toho dobudúcna vyťažím, pretože budúci rok sa opäť vidíme na štarte - aspoň na jednom určite! AROOOO!! 

5.10.18

BLOGTOBER: FALL READING LIST

Pri písaní tohto článku som minulý rok použila jeden krásny citát od autora Game of Thrones. A to ten, že človek, ktorý číta, žije nespočetne mnoho životov, na druhú stranu človek, ktorý nečíta, žije iba jeden. Kniha tu pre mňa vždy bola a dúfam, že aj vždy bude. Je to môj únik z reality a spôsob, ako sa dostať do psychickej pohody. Spôsob odreagovať sa. Nie všetky mi však sedia a nie všetky dočítam až do konca.


V kníhkupectve som kedysi pracovala a prácu medzi knihami som mala veľmi rada (aj keď som nebola priamo na knihách). Dokážem tam stráviť naozaj veľa času a niekedy mi trvá aj hodinu, kým si nájdem tú správnu knihu. Niekedy však narazím na niečo doma - na internete - a viem, že to proste potrebujem a tak si ju len rezervujem a idem si po ňu. Mám to po mamke. Ale takáto zdedená vlastnosť sa mi páči. Akurát tie knižky už doma nemám kam dávať, haha.

V dnešnom článku by som vám chcela predstaviť 4 tituly, ktoré čítam alebo by som počas tejto jesene chcela prečítať. Jeseň je moje obľúbené ročné obdobie a čítanie spolu so šálkou horúceho čaju a dekou je moja predstava ideálneho jesenného večera. Takže, čo tu tento Blogtober máme?

Zaklínač (Andrzej Sapkowski): Túto knižnú sériu možno pozná veľa z vás. Ja som o nej počula strašne veľa predtým, než som sa dostala k tejto, prvej časti. Bola som dokonca aj na LARP-e inšpirovanom práve touto knižnou sériou, na ktorom bolo super. Túto knižku som síce začala čítať, no bolo to už trochu dávnejšie, takže ak sa k nej teraz vrátim, začnem pravdepodobne od začiatku, aby som si zopakovala, čo sa vlastne na tých prvých stránkach stalo. Ja osobne mám knižky tohto fantasy typu naozaj rada, pretože okrem toho, že je to všeobene kniha, dostanem sa tak do úplne iného sveta a to si na niektorých knihách naozaj cením - že nás dokážu na istý čas preniesť úplne inam a my tak máme možnosť napríklad zabudnúť na všedný život, ale hlavne že tak máme možnosť trochu sa oddialiť tomu každodennému stresu.

Egomaniak (Vi Keelandová): Túto knihu som si kúpila počas návštevy kníhkupectva. Nemala som zámer kupovať si knihu, no sú dni, kedy tam rada zavítam a nájdem niečo, čo ma zaujme. Toto bol presne tento prípad. Dej sa mi páčil už z prečítania ukážky a síce som ju ešte nedočítala, som tak v 3/4 a môžem ju odporučiť. Je písaná veľmi jednoducho a pre ľudí, ktorí majú radi tento typ kníh a príbehov, ju určite odporúčam.


Malý princ (Antoine De Saint-Exupéry): Kniha všeobecne pre mňa veľa znamená naozaj veľa, no nebolo tomu tak odjakživa. Na základnej a vlastne aj na strednej škole som neznášala povinné čítanie a nikdy som tie knihy nečítala. Ak som aj začala, nikdy som ju nedočítala, pretože to väčšinou boli knihy, ktorých témy ma v tomto období môjho života nezaujímali a nedospela som do toho okamihu, kedy by som si ich chcela prečítať. Jednou z týchto kníh bola aj kniha Malý princ, ktorú sme ako povinné čítanie mali na základnej škole, no vtedy som ju nečítala. Vrátila som sa k nej až teraz, pretože až teraz mám ten pocit, že si ju chcem prečítať a že si z nej takto možno odnesiem oveľa viac, než by som si odniesla, kebyže ju čítam vtedy. Držte palce!

Môj boj, tvoj boj (Ronda Rousey): Toto je kniha a presný príklad toho, že ak sa mi niečo zapáči doma, rezervujem si to a idem si po knižku. Takto strávim v kníhkupectve naozaj málo času, no odchádzam odtiaľ šťastná ako stále. K tejto knižke som sa dostala cez YouTube, kde som hľadala nejakú inšpiráciu zo sveta MMA (bojových umení) a pri jednom videu bola spomenutá aj táto knižka. Potom hneď pracoval Google a na druhý deň som doma mala, zatiaľ asi jedinú autobiografiu, ktorú som začala kedy čítať. Kniha je písaná naozaj veľmi pútavo a okrem inšpirácie dáva pohľad aj do sveta profesionálnych športovcov a čo všetko je pre šport človek ochotný obetovať a urobiť. Rozhodne ju odporúčam všetkým, nie len ľuďom, ktorí sa venujú bojovým športom. Takže určite choďte do toho!

GALKVINNE © . SINCE 2015. Design by FCD. Edited. ALL RIGHTS RESERVED.