GET AROUND THOSE PEOPLE WHO ARE HUNGRY.

3.11.19

Alebo aj zhrnutie tohtoročného blogtobra. Ani sama neviem, kde sa podel ten október - no aj napriek tomu musím povedať, že bol skvelý a užila som si ho! Čo sa týka Blogtobra - k tomu možno pár viet. Predstavovala som si ho trošku inak (vlastne úplne inak). No dohnali ma veci, ktoré som mala na priečkach priorín trochu vyššie. Tréningy, škola a robota mi počas októbra brali naozaj takmer všetky voľné chvíle a aj napriek tomu, že nič z toho neľutujem, trošku ma mrzí, že som niekoľko článkov nenapísala, aj keď som mala tému a nápad. Chcelo to určite trošku lepšiu prípravu už počas septembra, no na budúci rok to už budem vedieť. Tento projekt je niečo, na čo sa teším naozaj vždy už od leta, pretože spája to čo milujem: jeseň a blogovanie - takže nabudúci rok už s trochu lepšou prípravou!


Počas celého mesiaca (teda aj počas Blogtobra) som okrem inej hudby počúvala aj motivačné pep-talks od Fearless Motivation - o ktorých som na blogu písala už dávnejšie - no a počas počúvania ich pep-talks mi v mysli ostala jedna veta - Get around those people who are hungry - podľa ktorej som pomenovala aj dnešný článok. Niektorí z vás si to možno spoja s hladnými ľuďmi (teda s jedlom), no je to o niečom úplne inom - presne o tom, o čom bol aj môj celý október. Bol o tom obklopiť sa ľuďmi, ktorí majú v živote sny a chcú si ich plniť. Tými, ktorí si idú za svojim a nevzdajú sa hneď pri prvej prekážke. Pretože ak sa v živote a v spoločnosti obklopíme práve takýmito ľuďmi, aj my budeme chcieť byť takí ako oni. Veľmi pekná veta, opäť od Fearless Motivation, vyjadruje presne túto myšlienku: "Show me your friends and I will tell you who you are."

Od zajtra sa začína niečo, čo som vo svojom živote ešte nezažila. Príprava na môj prvý MMA zápas. Dnes som sa akurát dozvedela presný dátum a hodlám sa pripraviť ako najlepšie budem vedieť. Prejsť si niečím takým je pre mňa práve v tomto období môjho života výzvou - no a ako počas roka 2018, kedy som tých výziev splnila niekoľko verím, že aj táto skúsenosť ma posunie dopredu. Pretože to je v živote dôležité - nie len pre mňa - posúvať sa vpred a nestáť na jednom mieste. Mať sny a hlavne mať odvahu si tieto sny plniť. A mať vôkol seba ľudí, ktorí nás budú podporovať vo všetkom, po čom naše srdce túži. Zatiaľ sa majte krásne a určite sledujte blog, kde budem priebežne písať veci aj z tejto prípravy na zápas.

GET AROUND THOSE PEOPLE WHO ARE HUNGRY.

3.11.19

Alebo aj zhrnutie tohtoročného blogtobra. Ani sama neviem, kde sa podel ten október - no aj napriek tomu musím povedať, že bol skvelý a užila som si ho! Čo sa týka Blogtobra - k tomu možno pár viet. Predstavovala som si ho trošku inak (vlastne úplne inak). No dohnali ma veci, ktoré som mala na priečkach priorín trochu vyššie. Tréningy, škola a robota mi počas októbra brali naozaj takmer všetky voľné chvíle a aj napriek tomu, že nič z toho neľutujem, trošku ma mrzí, že som niekoľko článkov nenapísala, aj keď som mala tému a nápad. Chcelo to určite trošku lepšiu prípravu už počas septembra, no na budúci rok to už budem vedieť. Tento projekt je niečo, na čo sa teším naozaj vždy už od leta, pretože spája to čo milujem: jeseň a blogovanie - takže nabudúci rok už s trochu lepšou prípravou!


Počas celého mesiaca (teda aj počas Blogtobra) som okrem inej hudby počúvala aj motivačné pep-talks od Fearless Motivation - o ktorých som na blogu písala už dávnejšie - no a počas počúvania ich pep-talks mi v mysli ostala jedna veta - Get around those people who are hungry - podľa ktorej som pomenovala aj dnešný článok. Niektorí z vás si to možno spoja s hladnými ľuďmi (teda s jedlom), no je to o niečom úplne inom - presne o tom, o čom bol aj môj celý október. Bol o tom obklopiť sa ľuďmi, ktorí majú v živote sny a chcú si ich plniť. Tými, ktorí si idú za svojim a nevzdajú sa hneď pri prvej prekážke. Pretože ak sa v živote a v spoločnosti obklopíme práve takýmito ľuďmi, aj my budeme chcieť byť takí ako oni. Veľmi pekná veta, opäť od Fearless Motivation, vyjadruje presne túto myšlienku: "Show me your friends and I will tell you who you are."

Od zajtra sa začína niečo, čo som vo svojom živote ešte nezažila. Príprava na môj prvý MMA zápas. Dnes som sa akurát dozvedela presný dátum a hodlám sa pripraviť ako najlepšie budem vedieť. Prejsť si niečím takým je pre mňa práve v tomto období môjho života výzvou - no a ako počas roka 2018, kedy som tých výziev splnila niekoľko verím, že aj táto skúsenosť ma posunie dopredu. Pretože to je v živote dôležité - nie len pre mňa - posúvať sa vpred a nestáť na jednom mieste. Mať sny a hlavne mať odvahu si tieto sny plniť. A mať vôkol seba ľudí, ktorí nás budú podporovať vo všetkom, po čom naše srdce túži. Zatiaľ sa majte krásne a určite sledujte blog, kde budem priebežne písať veci aj z tejto prípravy na zápas.

WEEK SUM: HARD WORK BRINGS RESULTS.

29.10.19

Pamätáte si na tento formát článku? Písala som ich ešte počas Erasmu, no je pravda, že ich veľa nebolo. A rozmýšľala som práve nad tým, že ich začnem písať znova. Minulý týždeň bol pre mňa naozaj náročný, no na druhú stranu za posledný čas aj naozaj produktívny a šťastný. A zas raz som si potvrdila, že všetko, čo investujeme, sa nám raz vráti. 

po dlhej dobe konečne na káve so sestrou

jeseň - alebo aj cesta do školy počas krásneho slnečného a ešte relatívne teplého dňa

Work of the week: Alebo by som skôr mohla napísať práca za posledných pár mesiacov. Bolo to v marci, kedy som si popri škole našla aj brigádu. A baví ma doteraz, za čo som naozaj rada. Posledný mesiac - teda október - bol mesiac, počas ktorého som tejto práci venovala naozaj nesmierne veľa času a energie - no a výsledky prišli. Okrem peknej výplaty, ktorá ma bude čakať, som dostala povýšenie ... alebo teda, ak sa to tak dá brať. Dostala som možnosť vziať si na seba troška viac zodpovednosti a venovať sa okrem bežnej práci aj tvorbe zmenoviek. A naozaj ma to potešilo, pretože práve to je to, čo človek po tvrdej práci potrebuje - výsledky, uznanie, pochvalu - alebo niečo, čo ho posunie dopredu a motivuje ho pokračovať práve tak, ako doteraz.


The inner thought of the week: "Nemusím napísať všetko, čo mám v hlave a na čo myslím. Je v poriadku, ak niektoré veci ostanú len v mojej hlave. Alebo len tak, ukryté medzi riadkami." Táto myšlienka mi ostala v hlave práve po napísaní minulého článku - The best therapist. A to najmä kvôli tomu, že som v ňom chcela napísať oveľa viac vecí, no nakoniec som sa rozhodla tých pár vecí nepublikovať a napísať ho tak, ako som ho napísala. Pretože to niekedy nie je na škodu, nechať si niečo len a len pre seba. A vedieť tak, že naše myšlienky sú v bezpečí a ukryté pred svetom. Veď mi sa k nim môžeme vrátiť kedykoľvek - a budú len a len naše.

best Chinese restaurant in Košice

A aký bol váš minulý týždeň?

WEEK SUM: HARD WORK BRINGS RESULTS.

29.10.19

Pamätáte si na tento formát článku? Písala som ich ešte počas Erasmu, no je pravda, že ich veľa nebolo. A rozmýšľala som práve nad tým, že ich začnem písať znova. Minulý týždeň bol pre mňa naozaj náročný, no na druhú stranu za posledný čas aj naozaj produktívny a šťastný. A zas raz som si potvrdila, že všetko, čo investujeme, sa nám raz vráti. 

po dlhej dobe konečne na káve so sestrou

jeseň - alebo aj cesta do školy počas krásneho slnečného a ešte relatívne teplého dňa

Work of the week: Alebo by som skôr mohla napísať práca za posledných pár mesiacov. Bolo to v marci, kedy som si popri škole našla aj brigádu. A baví ma doteraz, za čo som naozaj rada. Posledný mesiac - teda október - bol mesiac, počas ktorého som tejto práci venovala naozaj nesmierne veľa času a energie - no a výsledky prišli. Okrem peknej výplaty, ktorá ma bude čakať, som dostala povýšenie ... alebo teda, ak sa to tak dá brať. Dostala som možnosť vziať si na seba troška viac zodpovednosti a venovať sa okrem bežnej práci aj tvorbe zmenoviek. A naozaj ma to potešilo, pretože práve to je to, čo človek po tvrdej práci potrebuje - výsledky, uznanie, pochvalu - alebo niečo, čo ho posunie dopredu a motivuje ho pokračovať práve tak, ako doteraz.


The inner thought of the week: "Nemusím napísať všetko, čo mám v hlave a na čo myslím. Je v poriadku, ak niektoré veci ostanú len v mojej hlave. Alebo len tak, ukryté medzi riadkami." Táto myšlienka mi ostala v hlave práve po napísaní minulého článku - The best therapist. A to najmä kvôli tomu, že som v ňom chcela napísať oveľa viac vecí, no nakoniec som sa rozhodla tých pár vecí nepublikovať a napísať ho tak, ako som ho napísala. Pretože to niekedy nie je na škodu, nechať si niečo len a len pre seba. A vedieť tak, že naše myšlienky sú v bezpečí a ukryté pred svetom. Veď mi sa k nim môžeme vrátiť kedykoľvek - a budú len a len naše.

best Chinese restaurant in Košice

A aký bol váš minulý týždeň?

THE BEST THERAPIST.

21.10.19

Dosť často od svojho okolia počúvam, že to, čomu sa venujem, nie je šport pre dievčatá. Hovorí mi to väčšinou staršia generácia - babka, teta - no niekedy sa s týmto názorom stretnem aj od niekoho, kto mi je vekovo bližšie. No ja s týmto názorom nesúhlasím. Je pravda, že v MMA je menej dievčat, no je to len a len lepšie pre nás, pretože tak máme oveľa lepšie šance sa v ňom presadiť. Takisto je pravdou aj to, že to nie je šport pre každého. Veď ako by mohol byť - každého z nás baví niečo iné a šport nám každému dáva niečo iné. Pre mňa osobne to nie je len to, že ma to baví - ale posúva ma to pred. 


Posúva ma to vpred, pretože viem, že každý tréning je čas mimo moju komfortnú zónu; že každý tréning je príležitosť ukázať, že na to mám a že aj mimo telocvične sa prenesiem cez rany, ktoré život rozdáva. A musím povedať, že tie rany, ktoré dostávame na tréningoch - nie sú ničím v porovnaní s tým, čo nám dokáže pripraviť život. 

Tréningy sú čas, kedy nemyslím na nič iné; kedy som tam len ja a tréner, alebo aj kamaráti z klubu. Je to čas, kedy všetko negatívne ide preč, proste to zo seba vybijem. A po tréningu môžem fungovať znova a odzačiatku - šťastná a spokojná. A je to tak - už niekoľkokrát sa ma v práci šéfka spýtala, ako je možné, že som taká pokojná - a mojou odpoveďou bolo vždy, že som mala ráno tréning a tie pocity - pocity úzkosti, hnevu, smútku, ... - ostali tam. A ostanú tam každý jeden krát, kedy trénujem. Určite mi dajte vedieť, či cvičíte a čo radi cvičíte. A určite aj to, či je šport pre vás rovnakým najlepším terapeutom, ako je aj pre mňa.

both pictures are from Pinterest.com

THE BEST THERAPIST.

21.10.19

Dosť často od svojho okolia počúvam, že to, čomu sa venujem, nie je šport pre dievčatá. Hovorí mi to väčšinou staršia generácia - babka, teta - no niekedy sa s týmto názorom stretnem aj od niekoho, kto mi je vekovo bližšie. No ja s týmto názorom nesúhlasím. Je pravda, že v MMA je menej dievčat, no je to len a len lepšie pre nás, pretože tak máme oveľa lepšie šance sa v ňom presadiť. Takisto je pravdou aj to, že to nie je šport pre každého. Veď ako by mohol byť - každého z nás baví niečo iné a šport nám každému dáva niečo iné. Pre mňa osobne to nie je len to, že ma to baví - ale posúva ma to pred. 


Posúva ma to vpred, pretože viem, že každý tréning je čas mimo moju komfortnú zónu; že každý tréning je príležitosť ukázať, že na to mám a že aj mimo telocvične sa prenesiem cez rany, ktoré život rozdáva. A musím povedať, že tie rany, ktoré dostávame na tréningoch - nie sú ničím v porovnaní s tým, čo nám dokáže pripraviť život. 

Tréningy sú čas, kedy nemyslím na nič iné; kedy som tam len ja a tréner, alebo aj kamaráti z klubu. Je to čas, kedy všetko negatívne ide preč, proste to zo seba vybijem. A po tréningu môžem fungovať znova a odzačiatku - šťastná a spokojná. A je to tak - už niekoľkokrát sa ma v práci šéfka spýtala, ako je možné, že som taká pokojná - a mojou odpoveďou bolo vždy, že som mala ráno tréning a tie pocity - pocity úzkosti, hnevu, smútku, ... - ostali tam. A ostanú tam každý jeden krát, kedy trénujem. Určite mi dajte vedieť, či cvičíte a čo radi cvičíte. A určite aj to, či je šport pre vás rovnakým najlepším terapeutom, ako je aj pre mňa.

both pictures are from Pinterest.com

A DAY IN MY LIFE - ANOTHER TUESDAY.

17.10.19

V poslednej dobe sa mi zdá, že sa mi všetky dni na seba podobajú. Už raz som o tom na blogu písala, že ak sa mi dni zlievajú, neužívam si život, ale ho len prežívam. A síce viem, že je to o maličkostiach, ktoré v daný deň vykonáme a ktoré nám ho nejak obzvláštnia, no v poslednej dobe som na nich nemala vôbec čas. Snažím sa teraz nastaviť na nejaký režim, pretože som sa rozhodla ísť v januári na prvý amatérsky zápas v MMA, čo ale vyžaduje posunúť tréningy a stravu na prvú priečku v prioritách. Moje dni tak v posledných mesiacoch stále začínajú tréningami. Väčšinou mám počas týždňa 4-7 tréningov (pondelky a stredy mám niekedy dvojfázové, ale víkendy voľné) - no a práve tento utorok som začínala o 8:00 tréningom z kickbox-u (lapy s trénerom).


Po tréningoch zvyčajne mávam raňajky, pretože pred nimi to nemá zmysel. Kto mal niekedy tréning boxu/kickbox-u, vie o čom hovorím. V poslednom čase som si obľúbila dať po tréningu proteín hneď vo fitku a zjesť aj niečo - napr. Skyr, niekedy Skyr s banánom. V utorky mávam školu až od 12:35, takže po tréningu som mala dosť času dať sa dokopy, naraňajkovať, pozrieť si nejaké veci do školy, na blog, a potom som sa rozhodla ísť na obed na čínu - do reštaurácie Mandarín v Košiciach (kde majú výbornú ostrokyslú polievku <3).


Po obede nasledovala škola, ktorú mám len 45 minút - jedno cviko z Kultúrnej geografie, kde som tento týždeň mala práve prezentáciu na tému Čínska civilizácia v toku času. Po odprezentovaní som sa presunula do obchodného centra, kde pracujem a mala som ešte chvíľku čas, tak som zašla do Café Dias na kávu a popri tom som si zvýraznila niekoľko vecí na bakalárku. No a potom som šla do práce, kde som bola až do záverečnej, čo je približne do 22:00.


Nie je ľahké takto fungovať, pretože aj do práce chodím skoro každý deň (cez týždeň mávam 5-6 zmien, teda robím 5-6 dní každý týždeň) a fungujem takto už dosť dlho na to, aby som cítila, že som z toho dosť unavená. Ale na druhú stranu musím povedať, že takto šťastná som bola naposledy v Prahe, takže nič z toho, čo robím, neľutujem. Možno by to chcelo si len trošku upratať všetky veci v hlave, vymyslieť si plán a možno ubrať jednu zmenu za týždeň v robote. Myslím si, že tak by to dokonalé a mala by som čas na všetko, čo milujem! A ako vyzerá váš všedný pracovný deň? Dajte mi vedieť do komentárov!

A DAY IN MY LIFE - ANOTHER TUESDAY.

17.10.19

V poslednej dobe sa mi zdá, že sa mi všetky dni na seba podobajú. Už raz som o tom na blogu písala, že ak sa mi dni zlievajú, neužívam si život, ale ho len prežívam. A síce viem, že je to o maličkostiach, ktoré v daný deň vykonáme a ktoré nám ho nejak obzvláštnia, no v poslednej dobe som na nich nemala vôbec čas. Snažím sa teraz nastaviť na nejaký režim, pretože som sa rozhodla ísť v januári na prvý amatérsky zápas v MMA, čo ale vyžaduje posunúť tréningy a stravu na prvú priečku v prioritách. Moje dni tak v posledných mesiacoch stále začínajú tréningami. Väčšinou mám počas týždňa 4-7 tréningov (pondelky a stredy mám niekedy dvojfázové, ale víkendy voľné) - no a práve tento utorok som začínala o 8:00 tréningom z kickbox-u (lapy s trénerom).


Po tréningoch zvyčajne mávam raňajky, pretože pred nimi to nemá zmysel. Kto mal niekedy tréning boxu/kickbox-u, vie o čom hovorím. V poslednom čase som si obľúbila dať po tréningu proteín hneď vo fitku a zjesť aj niečo - napr. Skyr, niekedy Skyr s banánom. V utorky mávam školu až od 12:35, takže po tréningu som mala dosť času dať sa dokopy, naraňajkovať, pozrieť si nejaké veci do školy, na blog, a potom som sa rozhodla ísť na obed na čínu - do reštaurácie Mandarín v Košiciach (kde majú výbornú ostrokyslú polievku <3).


Po obede nasledovala škola, ktorú mám len 45 minút - jedno cviko z Kultúrnej geografie, kde som tento týždeň mala práve prezentáciu na tému Čínska civilizácia v toku času. Po odprezentovaní som sa presunula do obchodného centra, kde pracujem a mala som ešte chvíľku čas, tak som zašla do Café Dias na kávu a popri tom som si zvýraznila niekoľko vecí na bakalárku. No a potom som šla do práce, kde som bola až do záverečnej, čo je približne do 22:00.


Nie je ľahké takto fungovať, pretože aj do práce chodím skoro každý deň (cez týždeň mávam 5-6 zmien, teda robím 5-6 dní každý týždeň) a fungujem takto už dosť dlho na to, aby som cítila, že som z toho dosť unavená. Ale na druhú stranu musím povedať, že takto šťastná som bola naposledy v Prahe, takže nič z toho, čo robím, neľutujem. Možno by to chcelo si len trošku upratať všetky veci v hlave, vymyslieť si plán a možno ubrať jednu zmenu za týždeň v robote. Myslím si, že tak by to dokonalé a mala by som čas na všetko, čo milujem! A ako vyzerá váš všedný pracovný deň? Dajte mi vedieť do komentárov!

FALL INSPIRATION & OCTOBER TO-DO LIST.

13.10.19

Určite nie som jediná, ktorá miluje jeseň. V mojom okolí poznám naozaj veľmi veľa ľudí, ktorých práve toto ročné obdobie ukľudňuje, inšpiruje a motivuje. Väčšinou sú to práve ľudia z blogového sveta, ktorí rovnako ako ja, milujú jeseň. Čím to je, to celkovo neviem, no väčšinou práve jeseň odzrkadľuje aj všedný život. Že nie je všetko krásne, pretože aj počasie sa počas jesene niekedy pokazí. Ale na druhej strane je niekedy ešte krajšie ako v lete. Že nie je odveci si večer urobiť chvíľku pre seba, sadnúť si zabalená v deke vonku a čítať knihu, pretože aj v živote je potrebné niekedy na chvíľu spomaliť a nechať aj veci plynúť. Že po povinnostiach vždy môžu prísť aj príjemné veci, ktoré milujeme. Že aj keď sa nám v živote niečo nepodarí, nič nie je stratené - pretože presne ako na jeseň opadajú listy zo stromov, na jar znova rozkvitnú a začínajú si písať novú kapitolu svojho bytia.


Ďalšia vec, ktorú ja osobne milujem (okrem jesene teda), je v tomto období aj robenie a plnenie si to-do listov. Na všedný deň stále používam to-do listy klasicky v poznámkach v mobile a nie je nič krajšie, než si večer odkliknúť poslednú vec, prípadne ich už vidieť všetky splnené. Dnes som si ale spísala pár bodov pre jesenný/alebo teda októbrový to-do list:

  • napiecť jablkový koláč
  • vyzdobiť si izbu/byt s halloweenskymi dekoráciami
  • urobiť si typické jesenné latté so škoricou
  • skúsiť nový sezónny recept
  • pozrieť si všetky časti Harryho Pottera (to by som si mohla odškrtnúť už asi 3x za túto jeseň, pretože práve pri týchto filmoch sa najlepšie robia zadania do školy alebo domáce práce)
  • napiecť zdravé muffiny
  • ísť na dlhú jesennú prechádzku
  • navštíviť kino/divadlo
  • vytvoriť halloweensky make-up
  • have a movie night 
  • kúpiť si niečo z kozmetiky vo farbách jesene
  • čítať knihu vonku, zabalená v deke a s horúcim čajom po ruke
  • vyrezávať tekvice
  • variť si viac doma a nosiť si so sebou krabičky
A čo by ste si chceli počas októbra splniť vy?

all photos are from Pinterest.com

FALL INSPIRATION & OCTOBER TO-DO LIST.

13.10.19

Určite nie som jediná, ktorá miluje jeseň. V mojom okolí poznám naozaj veľmi veľa ľudí, ktorých práve toto ročné obdobie ukľudňuje, inšpiruje a motivuje. Väčšinou sú to práve ľudia z blogového sveta, ktorí rovnako ako ja, milujú jeseň. Čím to je, to celkovo neviem, no väčšinou práve jeseň odzrkadľuje aj všedný život. Že nie je všetko krásne, pretože aj počasie sa počas jesene niekedy pokazí. Ale na druhej strane je niekedy ešte krajšie ako v lete. Že nie je odveci si večer urobiť chvíľku pre seba, sadnúť si zabalená v deke vonku a čítať knihu, pretože aj v živote je potrebné niekedy na chvíľu spomaliť a nechať aj veci plynúť. Že po povinnostiach vždy môžu prísť aj príjemné veci, ktoré milujeme. Že aj keď sa nám v živote niečo nepodarí, nič nie je stratené - pretože presne ako na jeseň opadajú listy zo stromov, na jar znova rozkvitnú a začínajú si písať novú kapitolu svojho bytia.


Ďalšia vec, ktorú ja osobne milujem (okrem jesene teda), je v tomto období aj robenie a plnenie si to-do listov. Na všedný deň stále používam to-do listy klasicky v poznámkach v mobile a nie je nič krajšie, než si večer odkliknúť poslednú vec, prípadne ich už vidieť všetky splnené. Dnes som si ale spísala pár bodov pre jesenný/alebo teda októbrový to-do list:

  • napiecť jablkový koláč
  • vyzdobiť si izbu/byt s halloweenskymi dekoráciami
  • urobiť si typické jesenné latté so škoricou
  • skúsiť nový sezónny recept
  • pozrieť si všetky časti Harryho Pottera (to by som si mohla odškrtnúť už asi 3x za túto jeseň, pretože práve pri týchto filmoch sa najlepšie robia zadania do školy alebo domáce práce)
  • napiecť zdravé muffiny
  • ísť na dlhú jesennú prechádzku
  • navštíviť kino/divadlo
  • vytvoriť halloweensky make-up
  • have a movie night 
  • kúpiť si niečo z kozmetiky vo farbách jesene
  • čítať knihu vonku, zabalená v deke a s horúcim čajom po ruke
  • vyrezávať tekvice
  • variť si viac doma a nosiť si so sebou krabičky
A čo by ste si chceli počas októbra splniť vy?

all photos are from Pinterest.com

SPARTAN RACE - THIS YEAR'S SPRINT.

7.10.19


"If it excites you and scares you at the same time, it probably means you should do it." Dnes sa aj celkom sama sebe čudujem, že tento článok píšem, nakoľko ma naozaj bolia všetky svaly, ktoré v našich rukách sú a existujú. Ale je to dobrá bolesť. Je to daň, ktorú zaplatíme za to, že sa v živote niekam posúvame a že na sebe pracujeme. Nič nie je zadarmo a práve takéto veci v živote naozaj stoja za to.


Že dáme tento pretek práve tu v Kazincbarcike sme vedeli už od leta, pretože sme sa so sestrou rozhodli darovať ockovi aj bratovi na narodeniny práve toto štartovné. Prihlásili sme samozrejme aj seba - ocka do elitnej kategórie (pretože minulý rok bol na Spartan Sprint-e prvýkrát a šlo mu to naozaj dobre, mysleli sme si teda, že má šancu sa aj umiestniť - čo sa aj stalo - vo svojej Age Group skončil na 3. mieste). Sestra sa nakoniec na štart nemohla postaviť kvôli zraneniu, bežali sme teda len ja, ocko a brat. Musím sa priznať, že som mala v sobotu aj trochu stres, ale tešila som sa. Tréningy pred týmto Sprintom boli náročné, vďaka tomu som ale vedela, že to bude v pohode. Štartovali sme už ráno - o 9:30 - a nakoniec sme odbehli niečo menej než 11 km (podľa mojich hodiniek, oficiálna dĺžka ešte nie je známa). Počasie malo byť zlé, no nakoniec bola len trochu zima a pofukovalo, čo nám ale nevadilo. 


Každá takáto akcia ma posúva vpred. Nikdy to nie je zadarmo a aj ja som mala včera chvíle, kedy som sama seba musela presvedčiť, že bude všetko v poriadku. Človek to ale všetko pochopí až keď prebehne cieľom, keď to z neho všetko opadne a uvedomí si, že to zvládol. Že ak v živote niečo naozaj chce, všetko je možné a nakoniec to potom naozaj pretaví aj do všedného života. Že keď ho čaká skúška, zápočet, prezentácia alebo len obyčajný deň v práci, spomenie si, že zvládol niečo takéto a nič už v živote nebude nemožné. Spartan Race mám rada - najmä kvôli atmosfére a prekážkam (a kvôli blatu, ktorého sme mali včera viac než dosť) - a práve toto je jedna z vecí, ktoré sú mimo moju komfortnú zónu a ktoré ja rada prekonávam. Určite mi dajte vedieť, či by ste do niečoho takéhoto šli, prípadne čo radi robíte vy a v čom sa vy radi prekonávate :)

SPARTAN RACE - THIS YEAR'S SPRINT.

7.10.19


"If it excites you and scares you at the same time, it probably means you should do it." Dnes sa aj celkom sama sebe čudujem, že tento článok píšem, nakoľko ma naozaj bolia všetky svaly, ktoré v našich rukách sú a existujú. Ale je to dobrá bolesť. Je to daň, ktorú zaplatíme za to, že sa v živote niekam posúvame a že na sebe pracujeme. Nič nie je zadarmo a práve takéto veci v živote naozaj stoja za to.


Že dáme tento pretek práve tu v Kazincbarcike sme vedeli už od leta, pretože sme sa so sestrou rozhodli darovať ockovi aj bratovi na narodeniny práve toto štartovné. Prihlásili sme samozrejme aj seba - ocka do elitnej kategórie (pretože minulý rok bol na Spartan Sprint-e prvýkrát a šlo mu to naozaj dobre, mysleli sme si teda, že má šancu sa aj umiestniť - čo sa aj stalo - vo svojej Age Group skončil na 3. mieste). Sestra sa nakoniec na štart nemohla postaviť kvôli zraneniu, bežali sme teda len ja, ocko a brat. Musím sa priznať, že som mala v sobotu aj trochu stres, ale tešila som sa. Tréningy pred týmto Sprintom boli náročné, vďaka tomu som ale vedela, že to bude v pohode. Štartovali sme už ráno - o 9:30 - a nakoniec sme odbehli niečo menej než 11 km (podľa mojich hodiniek, oficiálna dĺžka ešte nie je známa). Počasie malo byť zlé, no nakoniec bola len trochu zima a pofukovalo, čo nám ale nevadilo. 


Každá takáto akcia ma posúva vpred. Nikdy to nie je zadarmo a aj ja som mala včera chvíle, kedy som sama seba musela presvedčiť, že bude všetko v poriadku. Človek to ale všetko pochopí až keď prebehne cieľom, keď to z neho všetko opadne a uvedomí si, že to zvládol. Že ak v živote niečo naozaj chce, všetko je možné a nakoniec to potom naozaj pretaví aj do všedného života. Že keď ho čaká skúška, zápočet, prezentácia alebo len obyčajný deň v práci, spomenie si, že zvládol niečo takéto a nič už v živote nebude nemožné. Spartan Race mám rada - najmä kvôli atmosfére a prekážkam (a kvôli blatu, ktorého sme mali včera viac než dosť) - a práve toto je jedna z vecí, ktoré sú mimo moju komfortnú zónu a ktoré ja rada prekonávam. Určite mi dajte vedieť, či by ste do niečoho takéhoto šli, prípadne čo radi robíte vy a v čom sa vy radi prekonávate :)

SEPTEMBROVÉ MOMENTY.

5.10.19


Ešte cez prázdniny som rozmýšľala - práve nad tým, aký september bude. Vedela som, že znova zbehne veľmi rýchlo - a veru aj tak to bolo. Prvý týždeň počas septembra som sa venovala výhradne tréningom - mala som ich každý deň, pretože som vedela, že druhý týždeň budem od nedele do piatka na povinnej exkurzii z geografie, na ktorú som sa veľmi netešila. Nakoniec to ale nebolo až také zlé - aj keď si ale stále nemyslím, že je tento predmet až taký relevantný, aby bol pre nás študentov povinný. Každopádne exkurzia sa skončila a september pokračoval ďalej.


Pokračoval napríklad aj steakami - a že ich nebolo málo. Niekedy si pripadám, že chodím do práce len preto, aby som si mala z čoho platiť tréningy a steaky, haha. Okrem nich sme vonku s rodinkou ešte pár krát grilovali - a uvidíme dokedy nám to ešte vydrží, keďže sa už dosť ochladzuje.


Bolo na čase si dať dokopy aj veci zo školy - či už z terajšieho ročníka (najmä rozvrh - to bola téma číslo jedna v rámci septembra), ale aj čo sa týka prijímačiek, ktoré ma budú čakať o pár mesiacov a na ktoré chcem byť naozaj pripravená. Na tri dni som navštívila aj Prahu, kde sa stále rada vraciam a dúfam, že budúci rok to už nebude len na návštevu. S kamarátmi sme boli na LARP-e a potom znova rýchlo domov, pretože semester v škole už počítal druhý týždeň a učitelia boli naozaj nedočkaví rozdávať nám zadania a semestrálky - ale ešte pred odchodom sme stihli rekonštrukciu bitky na Bielej Hore - kde inde, ako na Bielej Hore v Prahe. A tak teraz dúfam, že na štátniciach vytiahnem práve túto tému, pretože takto sa história učí najlepšie.


Septembrových momentov bolo ešte niekoľko, no na dlhšie mesačné zhrnutia si ešte budeme všetci musieť chvíľku počkať. Možno už ale koncom roka? Možno. Ešte by som ale určite rada zmienila Blogger Meet, ktorý sa konal na začiatku septembra a kde sme okrem krásnych prednášok dostali aj krásne darčeky - medzi nimi napríklad aj diár Doller, ktorý sa odomňa počas septembra nepohol ani na krok. Týmto by som sa ešte chcela aj takto poďakovať všetkým organizátorkám! A aký bol váš september?

SEPTEMBROVÉ MOMENTY.

5.10.19


Ešte cez prázdniny som rozmýšľala - práve nad tým, aký september bude. Vedela som, že znova zbehne veľmi rýchlo - a veru aj tak to bolo. Prvý týždeň počas septembra som sa venovala výhradne tréningom - mala som ich každý deň, pretože som vedela, že druhý týždeň budem od nedele do piatka na povinnej exkurzii z geografie, na ktorú som sa veľmi netešila. Nakoniec to ale nebolo až také zlé - aj keď si ale stále nemyslím, že je tento predmet až taký relevantný, aby bol pre nás študentov povinný. Každopádne exkurzia sa skončila a september pokračoval ďalej.


Pokračoval napríklad aj steakami - a že ich nebolo málo. Niekedy si pripadám, že chodím do práce len preto, aby som si mala z čoho platiť tréningy a steaky, haha. Okrem nich sme vonku s rodinkou ešte pár krát grilovali - a uvidíme dokedy nám to ešte vydrží, keďže sa už dosť ochladzuje.


Bolo na čase si dať dokopy aj veci zo školy - či už z terajšieho ročníka (najmä rozvrh - to bola téma číslo jedna v rámci septembra), ale aj čo sa týka prijímačiek, ktoré ma budú čakať o pár mesiacov a na ktoré chcem byť naozaj pripravená. Na tri dni som navštívila aj Prahu, kde sa stále rada vraciam a dúfam, že budúci rok to už nebude len na návštevu. S kamarátmi sme boli na LARP-e a potom znova rýchlo domov, pretože semester v škole už počítal druhý týždeň a učitelia boli naozaj nedočkaví rozdávať nám zadania a semestrálky - ale ešte pred odchodom sme stihli rekonštrukciu bitky na Bielej Hore - kde inde, ako na Bielej Hore v Prahe. A tak teraz dúfam, že na štátniciach vytiahnem práve túto tému, pretože takto sa história učí najlepšie.


Septembrových momentov bolo ešte niekoľko, no na dlhšie mesačné zhrnutia si ešte budeme všetci musieť chvíľku počkať. Možno už ale koncom roka? Možno. Ešte by som ale určite rada zmienila Blogger Meet, ktorý sa konal na začiatku septembra a kde sme okrem krásnych prednášok dostali aj krásne darčeky - medzi nimi napríklad aj diár Doller, ktorý sa odomňa počas septembra nepohol ani na krok. Týmto by som sa ešte chcela aj takto poďakovať všetkým organizátorkám! A aký bol váš september?