THINGS YOU'LL LEARN THE HARD WAY IN UNIVERSITY

3.10.19

Dospelácky život a vysoká škola. To, po čom sme väčšina z nás snívali už od mala. Že budeme páni svojho času, života, pocitov a aktivít. Je to ale pravda? Ako sa na to pozeráme teraz, očami dospelákov - študentov na univerzitách/vysokých školách? Po dlhšej dobe, počas ktorej som sa snažila dať si svoj život dokopy, dostať sa do nejakého režimu v rámci tréningov, po absolvovaní povinnej exkurzie z geografie, po začiatku semestra a takto opäť v rámci Blogtobra som späť - s menším úvahovým článkom, tak dúfam, že sa vám bude páčiť a že mi dáte do komentárov vedieť, či to máte takto aj vy.


Neboj sa životom kráčať sám.

Vždy som bola človek, ktorý bol v spoločnosti rád. Mala som rada ten pocit, že sa viem spoľahnúť na kamarátov a že nemusím v živote kráčať úplne sama. Zmenilo sa to až v roku 2017 - predtým, ako som odišla na Erasmus. Pôvodne som na Erasmus mala ísť ešte s jedným spolužiakom, no ten sa nakoniec rozhodol odstúpiť a ja som stála pred ťažkým rozhodnutím - ísť sama, čo som dovtedy ešte v živote nikdy neurobila (ísť tak sama niekam bez nikoho, bez rodiny, bez jedinej osoby, ktorú by som tam poznala), alebo Erasmus zrušiť a zrušiť tak aj sen, ktorý som mala už od strednej školy. Po pár rozhovoroch som sa ale nakoniec rozhodla ísť a teraz viem, že to bolo najlepšie rozhodnutie, ktoré som mohla urobiť. Prvé dni osamote boli síce naozaj ťažké, no kamarátov som si našla rýchlo a tým, že som nebola viazaná na nikoho z domu, mohla som robiť veci, ktoré bavia mňa a nemusela som sa nikomu prispôsobovať. Tento krok ma naučil veľa, najmä veľa veci o sebe samej, za čo som neskutočne vďačná. A vlastne každý další takýto krok v živote už bol ľahší a ľahší - len urobiť ten prvý.

Rob to, čo ťa robí šťastným.

Mať v živote niečo, na čo sa môžeme tešiť aj celé dni, je pocit na nezaplatenie. Pre mňa je to momentálne trénovanie a čas trávený s priateľmi. Tréning je jednou z vecí, pre ktoré sa mi ráno oplatí vstať z postele - a zažiť každý deň ten pocit po cvičení. Mať vo svojom živote niečo takéto mi pomáha prekonávať samu seba, robiť veci, o ktorých som ani len nesnívala a v neposlednom rade robiť aj veci, ktoré sú povinnosťou - pretože viem, že po nich príde na radu niečo, čo milujem. Život je takto naozaj krajší a často mávam pocit, že milujem práve to, ako žijem, čomu sa venujem a s kým trávim svoj voľný čas. Žiť pozitívne a s takto naladenou mysľou je skvelá vec aj pre ľudí okolo nás, pretože je dosť možné, že sa nami inšpirujú a nakoniec budú aj oni žiť to, o čom možno nikdy nesnívali, no videli, že je možné to dosiahnuť a aj vďaka nám si za tým šli. 

Hoď za hlavu situácie aj ľudí, ktorí ťa nikam neposunú.

Aj vám sa niekedy stalo, že ste niečo pokazili alebo neurobili a potom ste si to vyčítali až príliš dlho? Mne už nespočetne veľa krát. Naposledy to bolo asi pred mesiacom, kedy som cvičila počas týždňa naozaj dosť často a síce som cítila, že som unavená, šla som aj tak ďalej. Jeden deň som ale na tréning zaspala a celé ráno som mala pokazené, pretože som sa naň naozaj tešila. Potom som si ale povedala, že to nie je koniec sveta, napísala som trénerovi a šla som na tréning poobede. Ale ten pocit tam stále bol. Niekedy to totiž nie je ľahké - takto vytesniť či už situácie, alebo ľudí, no myslím si, že je to v živote potrebné a skôr či neskôr by sme sa to mali naučiť. Pre mňa to je a bude ešte beh na dlhú trať, no snažím sa každý deň a aj naďalej budem. Pretože mať v živote niekoho alebo niečo, čo nás nikam neposunie, je len zahadzovaním našich možností a životných šancí.



Určiť si priority a poraziť prokrastináciu.

Pred necelými mesiacom sa u nás na východnom Slovensku konal Blogger Meet. Zišlo sa nás tam niekoľko blogeriek a jednou z prednášok, ktoré sme mali možnosť si vypočuť, bola aj prednáška o prioritách. Veľmi trefnou poznámkou v rámci tejto prezentácie bolo to, že ak je pre nás všetko prioritou, tak nič nie je prioritou. Určiť si, čo je pre nás momentálne dôležité, je veľmi účinný spôsob, ako si dať nielen svoj život dokopy, ale v neposlednom rade aj spôsob, ako účinne poraziť prokrastináciu. Ja som človek, ktorý je schopný obľúbiť si jednu vec a všetko tomu prispôsobiť. V poslednom čase je mojou prioritou tréning a je pravda, že všetko ostatné sa tomu prispôsobuje. Či už to bolo vyberanie si predmetov v škole, kedy som si asi dva voliteľné predmety vymazala, pretože sa mi kryli s tréningami, alebo aj napríklad posielanie voľných dní, kedy môžem robiť do práce. Priority sa ale môžu meniť a aj v mojom prípade sa menia podľa toho, čo ma v danú chvíľu baví a čomu chcem venovať všetku svoju pozornosť. No a čo sa týka prokrastinácie, tú zažívam väčšinou počas skúškového, no viem, že ak si na jeho začiatku urobím plán a budem ho dodržiavať, tak všetko dobre dopadne a potom je už len dôležité začať, nepreháňať to a ak cítim, že potrebujem oddych, bez ohľadu na plán si oddýchnuť. Všetko totiž nejak dopadne a nikdy to nie je to najhoršie, čo sa nám v živote môže prihodiť.

Všetci majú svoje limity, ktoré by sa už prekračovať nemali.

Limity. Samozrejme, každý z nás ich má. V mojom prípade ale ide o rozlišovanie výziev (challenges) a limitov ako takých. Výzvy milujem a za posledný rok, alebo teda od Erasmu, som si prešla mnohými z nich. Okrem Spartan Race aj bývaním v cudzom meste a cudzom štáte, alebo aj tréningami, atď. A je naozaj pravda, že ak človek výjde zo svojej komfortnej zóny, až vtedy začína naozaj žiť. Rok 2018 bol môj "rok výziev" a musím povedať, že ho doposiaľ považujem za najlepší rok, aký som kedy prežila. Na druhú stranu tu ale sú aj limity. Nanešťastie, už aj ja som si zažila prekročenie tých svojich. Bolo to napríklad začiatkom tohto roka - počas skúškového, kedy som robila jednu skúšku za druhou, pretože som si zapísala predmety z histórie z druhého aj z tretieho ročníka naraz. Celkovo som to svoje "preťaženie" počas skúškového a ani po jeho skončení až tak nevnímala, no ovplyvnilo ma to najmä v iných oblastiach života. Na tréningy som postupne prestala chodiť - cítila som, že ma to v tom čase nenapĺňalo tak, ako by som chcela. Jedla som nezravé jedlá, pretože som vôbec nemala "chuť" riešiť stravu a to, čo svojmu telu dávam. Zhoršila sa mi kondička a aj v dôsledku toho ma trénigy až tak nebavili. A okrem iného, stratila som aj motiváciu a chuť písať blog. V júni som si ale povedala, že tohto stavu by bolo už dosť a vďaka niekoľkým ľuďom a udalostiam som opäť našla tú potrebnú motiváciu a chuť robiť opäť všetko to, čo ma robí šťastnou a čo je v mojom živote pre mňa naozaj dôležité. Veľmi pekným príkladom tohto bodu je citát: "We fall. We break. We fail. But then, we rise. We heal. We overcome."

Ako sa vyrovnať s neúspechom.

Je jasné, že každý chce byt v živote úspešný - veď kto by chcel opak, no ako už iste viete, súčasťou úspechov a života sú aj pády. Niektoré väčšie ako iné, ale aj tak je ťažké sa s mini vyrovnať. Uveďme si príklad - vysokú školu. Každý (alebo teda aspoň dúfam, že to tak je) tam ide, aby bol úspešný, urobil skúšky, zvládol všetky zadania, získal titul a vyššie vzdelanie. Každopádne sa mnohým (ak nie každému) z nás stane, že sa nejaký zápočet alebo skúška nepodarí. A je potrebné, aby sme sa s tým nejako vysporiadali, zaťali zuby, naučili sa to lepšie a urobili to na opravný pokus. Za 3 roky na vysokej škole sa mi to stalo dvakrát - raz som neurobila zápočet, na ktorý som sa učila a napísala som ho podľa môjho pocitu veľmi dobre, no vyučujúci mal trochu inú predstavu o dôležitých udalosti danej témy ako ja. Mrzelo ma to naozaj veľmi, pretože som vedela, že som tomu venovala dosť času, no zaťala som zuby, naučila sa toho viac a na druhý pokus som dostala za A. Druhýkrát sa mi to stalo na skúške, ktorú som nenapísala o 3 body (minimum bolo 54, ja som mala 51). A na opravný termín som nemohla ísť, tak ten predmet prenášam, ale nič sa nedeje. Nie som ani prvá a ani posledná a viem, že tentokrát ho urobím a život pôjde ďalej. Opäť uvediem jeden citát, ktorý sa k tomuto bodu hodí: “I never lose. Either I win, or I learn.” Takže hlavy hore, svet sa nezrúti, treba ísť ďalej a bojovať za to, čo je v živote dôležité nehľadiac na to, koľkokrát na tejto ceste človek spadne - hlavná vec je, že sa znova postaví.

Čas letí neskutočne rýchlo.

Ešte si živo pamätám, ako som pred 7 rokmi prvý deň kráčala do triedy na strednej škole. A pripadá mi to, akoby to bolo včera. Veľmi živo si pamätám naše hodiny, obedy, chvíle po škole, maturity. A vôbec mi nepripadá, že to bolo až tak dávno. Potom si ale spomeniem, že na vysokej škole som už tri roky, že som jeden celý školský rok prežila v Prahe a že ten rok stál naozaj za to. A že je to už rok, odkedy som sa z Erasmu vrátila. A vôbec mi to tak nepripadá. Niekedy mám pocit, že myslieť úplne do budúcnosti nemá až taký zmysel, no potom si spomeniem, že aj tá vzdialená budúcnosť tu bude o chvíľu a potom to všetko prehodnocujem. A tak viem, že ak sa teším na niečo, čo bude napríklad o rok, bude to tu skôr, než sa nazdám, ale dovtedy si budem užívať to, čo je práve teraz, pretože o chvíľku to už bude len spomienka stará 7 rokov. 

4 komentáre

  1. vážne skvelý článok! S každým jedným slovom súhlasím. Ja som akurát nastúpila na Vš a musím povedať, že celkom zápasím s prvým bodom. Začínam si uvedomovať že dospelácky svet je iný a predsa len trošku viac samostatnejší. Ale verím, že táto "samota" ma veľa naučí
    xxx Alexandra z MS ALWAYS LATE

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Tento článok je úžasne napísaný ♥ prežívam momentálne podobné pocity, začala som chodiť na VŠ a pomaly si zvykám na nový systém..

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Ja som sa sťahovala za výškou do Bratislavy – a z dvoma najlepšími kamoškami do bytu, čo je niečo, čo nikdy nebudem ľutovať. Naučila som sa postarať sa o seba, fungovať o samote a celkovo som mala možnosť zažiť taký "pokojnejší" prechod do dospeláckeho života. Ale stotožňujem sa s každým jedným bodom, ktorý si napísala – všetky tieto veci som sa musela naučiť i ja; a niekedy to nebolo jednoduché :D
    Veľmi pekný článok ❤
    SIMPLY BERENICAFacebook PageREAD ABOUT "SLOVAK NATURAL BEAUTY BRANDS"

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Moc se mi líbí ten poslední bod, se kterým musím prostě souhlasit. :) Parádní článek!
    Woodnote

    OdpovedaťOdstrániť

GALKVINNE © . SINCE 2015. ALL RIGHTS RESERVED. Design by Berenica Designs. EDITED.