What are you looking for?
3.5.20

MESIAC V KARANTÉNE.


Sen sa stal skutočnosťou! A v tomto momente sa môj život, aspoň teda nateraz, pomaly vracia späť do normálu. Minulý týžden vo štvrtok som podvečer konečne odovzdala bakalárku, čo ma nesmierne teší a asi 5 minút na to mi volala šéfka z práce, či nemôžem už v piatok opäť nastúpiť. Samozrejme som povedala áno a odvtedy sa tak môj život pomaly vracia späť do starých - ale skvelých - koľají. Nikdy by mi ani len nenapadlo, že sa niekedy budem takto tešiť do práce, ale po tom mesiaci doma to bolo konečne niečo, čo som už naozaj potrebovala. Myslím, že v takejto situácii bol takmer každý po prvýkrát a každý z nás sa s tým musel nejako vyrovnať. Dnes by som chcela písať o tom, čo mi tento mesiac doma (v karanténe) dal a čo naopak vzal.

Jedna z hlavných vecí, ktoré mi mesiac doma dal je práve oddych a čas usporiadať si v hlave isté myšlienky. Nemusela som ráno vstávať a stále sa niekam náhliť, nemusela som so sebou vláčiť 10 tašiek - do školy, do fitka, do roboty, z nákupu, atď., nemusela som chodiť na prednášky a cvičenia do školy a bezpochyby som si oddýchla. Mala som dokonca čas aj na čítanie kníh, ktoré milujem. Všetko pre má ale aj svoje proti. Človek si takto - bez vecí, ktoré boli jeho súčasťou a ktoré ho robili tým, kým je - uvedomí, čo všetko je v živote dôležité a ako nám chýbajú veci, ktoré tak odrazu nemôžeme mať - napríklad cvičenie. Zo začiatku som aj sama doma cvičila, chodila som behať a plánovala si svoje tréningy, no potom tá motivácia trošku opadla (čo sa dotklo aj blogu a projektu 23BLOGDAYS, čo ste si možno niektorí aj všimli), a dúfam, že teraz sa to opäť zmení a vráti sa to späť. 

knižky HP máme doma troj-jazyčne (slovensky, česky aj anglicky.. dá sa povedať, že každú časť inak :D)

Mesiac doma mi dal oveľa viac priestoru byť s rodinou - hlavne so sestrou - pretože rodičia mohli chodiť do práce aj napriek opatreniam. Myslím, že vďaka tomu sme sa aspoň na chvíľku vrátili do času pred mojim odchodom na Erasmus, kedy sme spolu boli skoro stále, chodievali sme na kávu a hovorili sme si všetko. To sa ale zmenilo, keď som nebola rok doma a bola som v Prahe a potom sme každá stále mali niečo iné - školu, tréningy, ... a boli sme viac mimo než doma. Za to som naozaj rada, takže tento aspekt núteného pobytu doma som uvítala. Okrem toho som mala čas naplno sa venovať bakalárke a jej dokončeniu, čo by som pravdepodobne popri mojom životnom štýle spred karantény nemala. A to vnímam taktiež pozitívne. Vďaka tomuto mesiacu som si uvedomila, ako chcem, aby môj život v budúcnosti vyzeral a kam sa chcem posunúť. A takisto čo pre to musím urobiť. A nakoniec, keďže som netrávila skoro všetok čas v meste a mimo domu, znížila som aj svoje výdavky, ktoré predtým šli na tréningy, kávu a hlavne na jedlo.

Pri veciach, ktoré mi karanténa vzala, nemôžem vynechať sociálny život. Predtým som bola každý deň medzi ľuďmi - rôznymi ľuďmi. Či už vo fitku, kde som bola každý deň, v práci alebo v škole. A naozaj mi to chýba, nakoľko som medzi ľuďmi rada. Teším sa teda, kedy sa so všetkými znova uvidím a porozprávame sa aj osobne, nie cez Facebook alebo telefón a že zájdeme na kávu do kaviarne a doženieme všetko, čo sme zameškali. Zároveň si myslím, že práve týmto si človek uvedomí, ako veľmi je kontakt s ľuďmi potrebný a týchto chvíľ si potom bude oveľa viac vážiť. Veľká rana pre mňa bola aj strata práce - alebo teda to, že som do nej nemohla chodiť - čo zároveň znamenalo aj žiadnu výplatu, ale to je nateraz už za mnou, takže môžem povedať, že mesiac bez toho som prežila! Budem veľmi rada, ak mi do komentárov napíšete, ako ste vy prežívali karanténu, prípadne ešte stále prežívate. Čo vám chýba a na čo máte na druhú stranu konečne čas? Veľmi rada si prečítam aj vašu skúsenosť!

Add your comment

  1. Je to super že sa život vracia do normálu ale ešte si asi trošku počkáme kým to úplne príde. Ja som zase počas karantény dlho sedela doma a keď som mala niekde ísť tak som sa hrozne bála a bojím sa trochu aj do dnes ale už je to lepšie.

    Ako (ne) nakupovať počas tehotenstva?

    ReplyDelete
  2. Takéto články mám moc rada. JA to vidím pomerne rovnako. Celý môj život sa troch trochu zmenil. Pamätám si ako som zhruba pred dvoma mesiacmi odchádzala domov z BA s pocitom, že o dva týždne som späť. Hah, no asi ani nie. Ale koniec koncom to vnímam celé pozitívne, až na stratu brigády, keďže peniažky sa vždy každému hodia. Ale na druhej strane som mala viacej času na seba a moje myšlienky a veľmi sa mi zlepšil vzťah s maminou, ktorý som si myslela, že už nemôže byť lepší.
    xxx Alexandra z MS ALWAYS LATE

    ReplyDelete
  3. Aj my sa už pomaly vraciame späť do normálnu, za čo som veľmi vďačná, lebo už mi chýba každodenný stereotyp. Ale na druhú stranu sa až tak nesťažujem, lebo dva mesiace voľna mi celkom dobre padli, mohla som sa sústrediť na svoje veci a poriadne si oddýchnuť 😊

    SIMPLY BERENICAFacebook PageREAD ABOUT "WHY CHOOSE ORGANIC COTTON"

    ReplyDelete

@caroline_cor

Join my mailing list