2020 ~ WHAT A PLOT TWIST YOU WERE.

31.12.20

Tento rok som si predstavovala inak. Úplne inak. Na jednej strane som rada za všetko pozitívne, čo sa počas neho stalo, na strane druhej mi ale vôbec nevadí, že sa táto etapa menom "rok 2020" poznačená mnohými negtívnymi udalosťami končí. Až mi je smutno, keď si spomeniem na január, kde som vtedy bola a aké očakávania som od tohto roku mala. Do nového roku som vkročila uprostred predposledného skúškového na UPJŠ, ktoré som úspešne splnila. V januári ma čakal posledný mesiac prípravy na môj prvý MMA zápas, robila som každý deň to, čo milujem (teda cvičenie, fitko a MMA tréningy) a každý jeden deň bol pre mňa dobrobružstvom, kedy som prekonávala sama seba a žila naplno.


Zápas sa mi nakoniec bohužiaľ asi štyri dni pred jeho konaním zrušil, pretože sa zranila moja súperka, a tak sme si s kamarátmi z Prahy (ktorí sa prišli pozrieť práve na tento zápas) urobili aspoň food-tour po Košiciach a výlet do našich Tatier. Niekoľko dní na to sa nám na UPJŠ začal môj posledný semester bakalárskeho štúdia a zatiaľ sme ani len netušili, ako to s nami tento rok nakoniec celé dopadne. 

Písal sa začiatok marca, kedy som bola stále v kolotoči škola-tréningy-brigáda a na nič iné som v podstate ani nemala čas. Do práce som chodila naozaj rada, čo sa mi predtým nikdy nestalo. Tešila som sa na to, že budem s kolegami a super šéfom a šéfkou, chodila som do fitka na silové tréningy a na lapy, čo som milovala zo všetkého najviac, a chodila som aj do školy, kde sme riešili všetky veci spojené s úspešným ukončením štúdia. Na deň, kedy sa to všetko zmenilo si pamätám, akoby to bolo včera. Bola som práve vtedy v práci a viem, že som celý čas obnovovala stránku TA3, kedy určia, čo bude s nami - vysokoškolákmi. A poobede to tam bolo - prechádza sa na dištančnú výuku - na dva týždne. Takže z celého kolotoča mi ostala už iba práca a tréningy, čo mi teda až tak nevadilo. Čo mi potom už ale vadilo, bola situácia, kedy nás v už aj v práci zatvorili úplne a zatvorili aj fitká. 

Bola som z toho naozaj smutná, pretože okrem toho všetkého som musela odložiť aj výlet do Prahy, pretože sa nám preložili talentové skúšky z FTVS, na ktoré som sa pripravovala približne od februára. Po dvoch týždňoch, kedy sme sa mali do školy vrátiť, vydali rohodnutie, že bude dištančná výuka až do konca apríla, takže v podstate pre nás končiacich vysokoškolákov to znamenalo až do konca nášho semestra. Sedela som doma, občas som si zatrénovala, veľa som spala a mala som čas dopísať bakalárku, ktorú som odovzdala deň pred termínom. So sestrou sme si z jedálne urobili náš home-office, kde sme sa učili a vypracovávali zadania do školy, no a samozrejme sme každý deň sledovali situáciu okolo covidu.


Po mesiaci doma sa môj život začal vracať ako-tak do normálu. Začala som znova chodiť do práce, keďže sme mali výdajné okienko, no často som bola v celom obchodnom centre len ja a SBS-kári. Sem-tam sa po objednávku zastavil nejaký kuriér, ale inak som sa tam mohla rozprávať tak sama so sebou. Talentovky, ktoré nám preložili na máj sa potom už aj úplne zrušili, a tak som sa začala venovať učeniu na štátnice, ktoré ma potom čakali v polovici júna. 


Týždeň pred konaním štátnic konečne otvorili hranice a mohla som teda vycestovať aspoň na písomné prijímačky na FTVS, ktoré sa konali uprostred mojich dvoch štátnicových týždňov, takže som si takto za dva týždne vybavila dve najdôležijšie veci tohto roka - aj prijímačky, aj štátnice. Od momentu, kedy som vedela, že sa budem v priebehu najbližších niekoľkých týždňov opäť sťahovať do Prahy, som bola naozaj šťastná a aj leto vyzeralo z pohľadu opatrení celkom sľubne, ale už sme si nechceli byť ničím istí, pretože ak by sa nám naše plány opäť zrušili, boli by sme zase smutní. Takže by sa dalo povedať, že sme žili zo dňa-na deň a tešili sme sa na veci, ktoré sme už mali na 100% isté a vedeli sme, že nám ich v tomto momente už nik nevezme a nezakáže.

Celý júl som v podstate strávila v práci a rozmýšľaním, na ktorý augustový deň padne deň môjho odchodu a sťahovania sa do Prahy. Nakoniec som sa rozhodla odísť po našej každoročnej "dovolenke" - 3-dňovom kempovaní na Dunajci a tento deň padol na 10. augusta. Kúpila som si lístok na vlak a dúfala, že toho 10. aj odídem. Všetko ale nakoniec dopadlo dobre, dovolenku sme si užili a ja som 10. augusta sedela vo vlaku - na ceste za mojou budúcnosťou do Prahy. 


Prvý mesiac sa toho v Prahe až tak veľa nedialo. Na konci augusta sme boli na týždeň na sústredení z Koryu Uchinadi, ktoré bolo naozaj skvelé a ktoré jednoznačne patrí medzi pozitívne veci tohto roka. Začiatkom septembra som bola na zápisoch do školy, najprv na zápise na FTVS, potom na FF. Niekedy v tomto čase sme si s Veru dali urobiť tetovania - na akcii "Kup si karmu" od veľmi šikovnej tatérky Týny a užili sme si ešte mesiac bez nejakých veľkých obmedzení.


Koncom septembra za mnou do Prahy prišli už aj sestra s priateľom, ktorým sa tu začínal polročný Erasmus a všetko síce vyzeralo fajn, ale neisto. Prvý semester v Prahe sa mi začal 1. októbra, ale z veľkej časti znova online. Predmety na filozofickej fakulte sme mali všetky online už od začiatku semestra, predmety na FTVS kombinovane - teda teoretické online (anatómiu, biochémiu, pedagogiku, atď.) a praktické normálne v škole (atletika, plávanie a športové hry). Ani to nám ale dlho nevydržalo - už po prvom týždni sme prechádzali na dištančnú výuku vo všetkých predmetoch - teoretických aj praktických. 


No a koniec roka - teda november a december - boli takmer úplne rovnaké. Väčšinu času som strávila v byte za notebookom, kde sme mali online hodiny. Pár krát za týždeň sme chodievali na prechádzky a keď sa opatrenia aspoň trochu uvoľnili, dali sme si aj nejaký ten tréning. Dlhé hodiny som pozerala rôzne filmy a seriály na Netflixe a každý deň som dúfala, že sa táto etapa v našich životoch už konečne skončí. V práci som za celý november a december bola dokopy štyrikrát, takže čo sa týka výplaty ... o tom radšej pomlčím. Koniec roka mi ale spríjemnili Vianoce doma, na Slovensku, ktoré boli skvelé a ktoré ma znova utvrdili v tom, že to najdôležitejšie v živote je práve rodina a priatelia, bez ktorých by som tento rok pravdepodobne psychicky tak dobre nezvládla.


Dúfam a pevne verím, že rok 2021 bude lepším - aj vďaka tomu, že už konečne máme vakcínu. Verím, že aj ja budem schopná postaviť sa k tejto situácii lepšie a že si budem môcť život prispôsobiť prioritám, ktoré sú pre mňa momentálne naozaj dôležité. Že si budem schopná splniť ciele, ktoré na nový rok mám a že sa naučím žiť spokojne a šťastne aj počas nie až tak priaznivej doby. Som naozaj rada za všetky pozitívne veci, ktoré sa počas tohto roka stali. Práve vďaka nim nebol rok 2020 úplne na nič a práve na ne budem s radosťou spomínať. Bolo ich celkom dosť, takže verím, že to nebude až také ťažké. Týmto ešte ďakujem každému, kto bol súčasťou môjho roka 2020, či už tu na blogu, alebo v offline živote. A pre vás všetkých ešte .. ŠŤASTNÝ NOVÝ ROK 2021 A NECH JE OVEĽA LEPŠÍ, NEŽ ROK 2020!

2020 ~ WHAT A PLOT TWIST YOU WERE.

31.12.20

Tento rok som si predstavovala inak. Úplne inak. Na jednej strane som rada za všetko pozitívne, čo sa počas neho stalo, na strane druhej mi ale vôbec nevadí, že sa táto etapa menom "rok 2020" poznačená mnohými negtívnymi udalosťami končí. Až mi je smutno, keď si spomeniem na január, kde som vtedy bola a aké očakávania som od tohto roku mala. Do nového roku som vkročila uprostred predposledného skúškového na UPJŠ, ktoré som úspešne splnila. V januári ma čakal posledný mesiac prípravy na môj prvý MMA zápas, robila som každý deň to, čo milujem (teda cvičenie, fitko a MMA tréningy) a každý jeden deň bol pre mňa dobrobružstvom, kedy som prekonávala sama seba a žila naplno.


Zápas sa mi nakoniec bohužiaľ asi štyri dni pred jeho konaním zrušil, pretože sa zranila moja súperka, a tak sme si s kamarátmi z Prahy (ktorí sa prišli pozrieť práve na tento zápas) urobili aspoň food-tour po Košiciach a výlet do našich Tatier. Niekoľko dní na to sa nám na UPJŠ začal môj posledný semester bakalárskeho štúdia a zatiaľ sme ani len netušili, ako to s nami tento rok nakoniec celé dopadne. 

Písal sa začiatok marca, kedy som bola stále v kolotoči škola-tréningy-brigáda a na nič iné som v podstate ani nemala čas. Do práce som chodila naozaj rada, čo sa mi predtým nikdy nestalo. Tešila som sa na to, že budem s kolegami a super šéfom a šéfkou, chodila som do fitka na silové tréningy a na lapy, čo som milovala zo všetkého najviac, a chodila som aj do školy, kde sme riešili všetky veci spojené s úspešným ukončením štúdia. Na deň, kedy sa to všetko zmenilo si pamätám, akoby to bolo včera. Bola som práve vtedy v práci a viem, že som celý čas obnovovala stránku TA3, kedy určia, čo bude s nami - vysokoškolákmi. A poobede to tam bolo - prechádza sa na dištančnú výuku - na dva týždne. Takže z celého kolotoča mi ostala už iba práca a tréningy, čo mi teda až tak nevadilo. Čo mi potom už ale vadilo, bola situácia, kedy nás v už aj v práci zatvorili úplne a zatvorili aj fitká. 

Bola som z toho naozaj smutná, pretože okrem toho všetkého som musela odložiť aj výlet do Prahy, pretože sa nám preložili talentové skúšky z FTVS, na ktoré som sa pripravovala približne od februára. Po dvoch týždňoch, kedy sme sa mali do školy vrátiť, vydali rohodnutie, že bude dištančná výuka až do konca apríla, takže v podstate pre nás končiacich vysokoškolákov to znamenalo až do konca nášho semestra. Sedela som doma, občas som si zatrénovala, veľa som spala a mala som čas dopísať bakalárku, ktorú som odovzdala deň pred termínom. So sestrou sme si z jedálne urobili náš home-office, kde sme sa učili a vypracovávali zadania do školy, no a samozrejme sme každý deň sledovali situáciu okolo covidu.


Po mesiaci doma sa môj život začal vracať ako-tak do normálu. Začala som znova chodiť do práce, keďže sme mali výdajné okienko, no často som bola v celom obchodnom centre len ja a SBS-kári. Sem-tam sa po objednávku zastavil nejaký kuriér, ale inak som sa tam mohla rozprávať tak sama so sebou. Talentovky, ktoré nám preložili na máj sa potom už aj úplne zrušili, a tak som sa začala venovať učeniu na štátnice, ktoré ma potom čakali v polovici júna. 


Týždeň pred konaním štátnic konečne otvorili hranice a mohla som teda vycestovať aspoň na písomné prijímačky na FTVS, ktoré sa konali uprostred mojich dvoch štátnicových týždňov, takže som si takto za dva týždne vybavila dve najdôležijšie veci tohto roka - aj prijímačky, aj štátnice. Od momentu, kedy som vedela, že sa budem v priebehu najbližších niekoľkých týždňov opäť sťahovať do Prahy, som bola naozaj šťastná a aj leto vyzeralo z pohľadu opatrení celkom sľubne, ale už sme si nechceli byť ničím istí, pretože ak by sa nám naše plány opäť zrušili, boli by sme zase smutní. Takže by sa dalo povedať, že sme žili zo dňa-na deň a tešili sme sa na veci, ktoré sme už mali na 100% isté a vedeli sme, že nám ich v tomto momente už nik nevezme a nezakáže.

Celý júl som v podstate strávila v práci a rozmýšľaním, na ktorý augustový deň padne deň môjho odchodu a sťahovania sa do Prahy. Nakoniec som sa rozhodla odísť po našej každoročnej "dovolenke" - 3-dňovom kempovaní na Dunajci a tento deň padol na 10. augusta. Kúpila som si lístok na vlak a dúfala, že toho 10. aj odídem. Všetko ale nakoniec dopadlo dobre, dovolenku sme si užili a ja som 10. augusta sedela vo vlaku - na ceste za mojou budúcnosťou do Prahy. 


Prvý mesiac sa toho v Prahe až tak veľa nedialo. Na konci augusta sme boli na týždeň na sústredení z Koryu Uchinadi, ktoré bolo naozaj skvelé a ktoré jednoznačne patrí medzi pozitívne veci tohto roka. Začiatkom septembra som bola na zápisoch do školy, najprv na zápise na FTVS, potom na FF. Niekedy v tomto čase sme si s Veru dali urobiť tetovania - na akcii "Kup si karmu" od veľmi šikovnej tatérky Týny a užili sme si ešte mesiac bez nejakých veľkých obmedzení.


Koncom septembra za mnou do Prahy prišli už aj sestra s priateľom, ktorým sa tu začínal polročný Erasmus a všetko síce vyzeralo fajn, ale neisto. Prvý semester v Prahe sa mi začal 1. októbra, ale z veľkej časti znova online. Predmety na filozofickej fakulte sme mali všetky online už od začiatku semestra, predmety na FTVS kombinovane - teda teoretické online (anatómiu, biochémiu, pedagogiku, atď.) a praktické normálne v škole (atletika, plávanie a športové hry). Ani to nám ale dlho nevydržalo - už po prvom týždni sme prechádzali na dištančnú výuku vo všetkých predmetoch - teoretických aj praktických. 


No a koniec roka - teda november a december - boli takmer úplne rovnaké. Väčšinu času som strávila v byte za notebookom, kde sme mali online hodiny. Pár krát za týždeň sme chodievali na prechádzky a keď sa opatrenia aspoň trochu uvoľnili, dali sme si aj nejaký ten tréning. Dlhé hodiny som pozerala rôzne filmy a seriály na Netflixe a každý deň som dúfala, že sa táto etapa v našich životoch už konečne skončí. V práci som za celý november a december bola dokopy štyrikrát, takže čo sa týka výplaty ... o tom radšej pomlčím. Koniec roka mi ale spríjemnili Vianoce doma, na Slovensku, ktoré boli skvelé a ktoré ma znova utvrdili v tom, že to najdôležitejšie v živote je práve rodina a priatelia, bez ktorých by som tento rok pravdepodobne psychicky tak dobre nezvládla.


Dúfam a pevne verím, že rok 2021 bude lepším - aj vďaka tomu, že už konečne máme vakcínu. Verím, že aj ja budem schopná postaviť sa k tejto situácii lepšie a že si budem môcť život prispôsobiť prioritám, ktoré sú pre mňa momentálne naozaj dôležité. Že si budem schopná splniť ciele, ktoré na nový rok mám a že sa naučím žiť spokojne a šťastne aj počas nie až tak priaznivej doby. Som naozaj rada za všetky pozitívne veci, ktoré sa počas tohto roka stali. Práve vďaka nim nebol rok 2020 úplne na nič a práve na ne budem s radosťou spomínať. Bolo ich celkom dosť, takže verím, že to nebude až také ťažké. Týmto ešte ďakujem každému, kto bol súčasťou môjho roka 2020, či už tu na blogu, alebo v offline živote. A pre vás všetkých ešte .. ŠŤASTNÝ NOVÝ ROK 2021 A NECH JE OVEĽA LEPŠÍ, NEŽ ROK 2020!

VIANOČNÉ DARČEKY NA POSLEDNÚ CHVÍĽU.

19.12.20


Máte už nakúpené všetky darčeky na tohtoročné Vianoce? Ja osobne to mám každý rok buď / alebo - niekedy mám všetko nakúpené ešte v novembri, inokedy nakupujem až na poslednú chvíľu. Tento rok som darčeky kupovala ešte v Prahe, ale dá sa povedať, že na poslednú chvíľu - tesne pred tým, než som sa včera vrátila na sviatky na Slovensko a než všetky obchody opäť zatvorili. Ak je to teda aj váš prípad a tento rok ste sa z rôznych dôvodov rozhodli nakupovať až na poslednú chvíľu, dnes tu pre vás mám pár tipov práve na darčeky "na poslednú chvíľu". Zároveň sú to ale aj tipy na darčeky "od seba pre seba", ktoré si môžete pre seba kúpiť po Vianociach (vzhľadom na teraz už zatvorené obchody) - len tak - pre radosť.

#spolupráca #douglas.sk

Väčšinu produktov, ktoré sa v tomto článku nachádzajú, nájdete na stránke douglas.sk, odkiaľ si ich môžete objednať - aj s možnosťou vyzdvihnutia na predajniach - alebo kúpiť osobne v kamennej predajni. Ja osobne ale preferujem výber priamo v predajni, kde sa na všetko môžem a reálne pozrieť a prípadne si rôzne odtiene vyskúšať (alebo si v tomto ohľade nechať poradiť). Takéto darčeky - či už ich dostanete / darujete na Vianoce, alebo si ich kúpite potom po Vianociach - sú síce trochu drahšie, no o to je radosť z nich väčšia a aj jeden takýto darček úplne stačí (aspoň teda pre mňa).

Prvým tipom, ktorý tu pre vás mám, je paletka na obočie Brow Zings od značky Benefit. Túto paletku som si v predajni Douglas kúpila už veľmi dávno a mám ju veľmi rada. Presne túto verziu som na stránke douglas.sk síce nenašla, ale podobnú, taktiež Brow Zings paletku, tam nájdete. Značka tejto kozmetiky - Benefit - bola založená pred 44 rokmi v San Franciscu a u nás ju nájdete nie len na internetových stránkach parfumérií, ale napríklad aj v kamenných obchodoch Douglas či Sephora (napr. v Prahe - tam tiež veľmi rada nakupujem).


Pri paletkách ostaneme aj v prípade tipu číslo 2. Snáď každý z vás už počul o značke Urban Decay - kalifornskej značke a ich ikonickej paletke Urban Decay Naked, ktorá bezpochyby patrí medzi najobľúbenejšie produkty tejto značky. Ja som si od tejto značky raz po úspešnej skúške v Douglase kúpila taktiež paletku (o niečo menšiu než klasické Naked paletky) - Urban Decay Bailout, ktorú ale bohužial na stránke už tiež nemajú. Ako tip na darček som pre vás ale vybrala túto paletku, ktorej farby mi pripomínajú práve Vianoce a ako darček by ma pod stromčekom určite potešila. Svoju Bailout paletku nosím so sebou všade - aj keď cestujem medzi Košicami a Prahou - pretože je to také moje must-have!


Posledným tipom v rámci dnešného článku bude tip na make-up. Konkrétne na make-up od značky Dior, ktorý som si - taktiež v Douglase - raz kúpila. Bola som sa vtedy v Douglase "iba pozrieť" na make-up od značky Giorgio Armani (ktorý vidíte vyššie na obrázku a ktorý si pravdepodobne po dopoužívaní toho od Dioru aj kúpim), no nakoniec so mnou domov odišiel make-up Dior Backstage. Aj napriek tomu, že má celkom riedku konzistenciu, kryje veľmi pekne už v prvej vrstve a celkovo obsahuje 50ml. Ja osobne mám odtieň 2N - teda 2 Neutral a sedí mi úplne presne - čo som si vtedy v kamennom obchode mohla aj vyskúšať. Používam ho takmer každý deň (mimo dní, kedy som doma a viem, že nikam ani nepôjdem), no aj na viditeľný efekt ho stačí aj málo, takže ho zatiaľ stále mám a ešte hodnú chvíľu budem mať.


Ak teda uvažujete nad niečím drahším, čím by ste sebe alebo niekomu inému urobili na Vianoce (alebo po nich) radosť, určite odporúčam niektorý z týchto dnešných tipov! A určite bude rada, ak mi do komentárov dáte aj vy nejaké tipy, čím by som si po Vianociach mohla urobiť radosť ja :)

VIANOČNÉ DARČEKY NA POSLEDNÚ CHVÍĽU.

19.12.20


Máte už nakúpené všetky darčeky na tohtoročné Vianoce? Ja osobne to mám každý rok buď / alebo - niekedy mám všetko nakúpené ešte v novembri, inokedy nakupujem až na poslednú chvíľu. Tento rok som darčeky kupovala ešte v Prahe, ale dá sa povedať, že na poslednú chvíľu - tesne pred tým, než som sa včera vrátila na sviatky na Slovensko a než všetky obchody opäť zatvorili. Ak je to teda aj váš prípad a tento rok ste sa z rôznych dôvodov rozhodli nakupovať až na poslednú chvíľu, dnes tu pre vás mám pár tipov práve na darčeky "na poslednú chvíľu". Zároveň sú to ale aj tipy na darčeky "od seba pre seba", ktoré si môžete pre seba kúpiť po Vianociach (vzhľadom na teraz už zatvorené obchody) - len tak - pre radosť.

#spolupráca #douglas.sk

Väčšinu produktov, ktoré sa v tomto článku nachádzajú, nájdete na stránke douglas.sk, odkiaľ si ich môžete objednať - aj s možnosťou vyzdvihnutia na predajniach - alebo kúpiť osobne v kamennej predajni. Ja osobne ale preferujem výber priamo v predajni, kde sa na všetko môžem a reálne pozrieť a prípadne si rôzne odtiene vyskúšať (alebo si v tomto ohľade nechať poradiť). Takéto darčeky - či už ich dostanete / darujete na Vianoce, alebo si ich kúpite potom po Vianociach - sú síce trochu drahšie, no o to je radosť z nich väčšia a aj jeden takýto darček úplne stačí (aspoň teda pre mňa).

Prvým tipom, ktorý tu pre vás mám, je paletka na obočie Brow Zings od značky Benefit. Túto paletku som si v predajni Douglas kúpila už veľmi dávno a mám ju veľmi rada. Presne túto verziu som na stránke douglas.sk síce nenašla, ale podobnú, taktiež Brow Zings paletku, tam nájdete. Značka tejto kozmetiky - Benefit - bola založená pred 44 rokmi v San Franciscu a u nás ju nájdete nie len na internetových stránkach parfumérií, ale napríklad aj v kamenných obchodoch Douglas či Sephora (napr. v Prahe - tam tiež veľmi rada nakupujem).


Pri paletkách ostaneme aj v prípade tipu číslo 2. Snáď každý z vás už počul o značke Urban Decay - kalifornskej značke a ich ikonickej paletke Urban Decay Naked, ktorá bezpochyby patrí medzi najobľúbenejšie produkty tejto značky. Ja som si od tejto značky raz po úspešnej skúške v Douglase kúpila taktiež paletku (o niečo menšiu než klasické Naked paletky) - Urban Decay Bailout, ktorú ale bohužial na stránke už tiež nemajú. Ako tip na darček som pre vás ale vybrala túto paletku, ktorej farby mi pripomínajú práve Vianoce a ako darček by ma pod stromčekom určite potešila. Svoju Bailout paletku nosím so sebou všade - aj keď cestujem medzi Košicami a Prahou - pretože je to také moje must-have!


Posledným tipom v rámci dnešného článku bude tip na make-up. Konkrétne na make-up od značky Dior, ktorý som si - taktiež v Douglase - raz kúpila. Bola som sa vtedy v Douglase "iba pozrieť" na make-up od značky Giorgio Armani (ktorý vidíte vyššie na obrázku a ktorý si pravdepodobne po dopoužívaní toho od Dioru aj kúpim), no nakoniec so mnou domov odišiel make-up Dior Backstage. Aj napriek tomu, že má celkom riedku konzistenciu, kryje veľmi pekne už v prvej vrstve a celkovo obsahuje 50ml. Ja osobne mám odtieň 2N - teda 2 Neutral a sedí mi úplne presne - čo som si vtedy v kamennom obchode mohla aj vyskúšať. Používam ho takmer každý deň (mimo dní, kedy som doma a viem, že nikam ani nepôjdem), no aj na viditeľný efekt ho stačí aj málo, takže ho zatiaľ stále mám a ešte hodnú chvíľu budem mať.


Ak teda uvažujete nad niečím drahším, čím by ste sebe alebo niekomu inému urobili na Vianoce (alebo po nich) radosť, určite odporúčam niektorý z týchto dnešných tipov! A určite bude rada, ak mi do komentárov dáte aj vy nejaké tipy, čím by som si po Vianociach mohla urobiť radosť ja :)

PREČO ŠTUDUJEM DVE VYSOKÉ ŠKOLY NARAZ.

5.12.20


Študovať naraz dve vysoké školy? Úprimne .. nikdy som si nemyslela, že by som sa niekedy vo svojom živote pre niečo takéto - samovražedné - rozhodla. V poslednom ročníku bakalárskeho štúdia histórie-geografie ešte v Košiciach som rozmýšľala a rozhodovala som sa, kam ďalej (pretože v Košiciach som už študovať ďalej nechcela) a podala som si viacero prihlášok - všetky ale na tú istú univerzitu - Karlovu v Prahe (pretože som vedela, že už nech to dopadne akokoľvek a budem študovať čokoľvek z toho, na čo som si prihlášku podala, bude to práve v Prahe).

Podala som si prihlášku na Filozofickú fakultu (na odbor Historie so špecializáciou na stredoveké dejiny) v pokračujúcom magisterskom stupni štúdia (teda končiace sa titulom Mgr.) a na Fakultu tělesné výchovy a sportu (na odbor Vojenská telovýchova, Kondičné trénerstvo a Telesná výchova v kombinácii s geografiou = teda dokopy 3 prihlášky, všetky opäť v bakalárskom stupni - končiace sa teda titulom Bc.). Prihlášky som podávala na prelome roka 2019/2020 a myslím, že je dobré ešte podotknúť, že všetky boli v prezenčnej forme štúdia, pretože vtedy som ešte ani len nesnívala, že budem študovať rovno dve naraz a plán bol sa nakoniec pre jednu rozhodnúť (ak dopadnú prijímačky úspešne na viacerých z nich).

Niekoho možno prekvapí, prečo som si podala 3 prihlášky znova na bakalára a na magistra iba jednu, no v čase ich podávania som bola v príprave na MMA zápas a cvičenie bolo mojou súčasťou každý deň od rána až do večera. A síce som si vtedy hovorila, že ak ma vezmú na históriu, tak sa pravdepodobne rozhodnem pre tento odbor, aby som vysokú školu dokončila celú, ale ... niekde v hĺbke duše a v srdci ma to skôr ťahalo smerom k FTVS a k štúdiu práve niektorého zo športových odborov.

marec 2020 // máj 2020

jún 2020 // august 2020

Už niekedy v marci som sa ale dozvedela, že vojenský odbor je mimo, pretože by som na jeho štúdium musela mať české občianstvo, čo bohužiaľ nemám a veľmi ma to vtedy mrzelo. Takže mi ostali 2 prihlášky na FTVS a jedna na FF. Na históriu ma prijali bez prijímačiek (aj z dôvodu celej tej situácie s COVID-om), ale nejakou šťastnou náhodou sa nás prihlásilo o jedného menej, než mali v pláne prijať, takže v tomto momente mi už len stačilo zoštátnicovať (čo bola jediná podmienka pre záväzné prijatie na tento odbor)

Štátnice som potom mala v júni dva týždne, pretože som študovala medziodbor - teda prvý týždeň z geografie a druhý týždeň z histórie. V druhom týždni (kedy som štátnicovala z histórie) som ale zároveň mala aj prijímačky na FTVS a vďaka tomu, že sme mali tieto štátnice online, štátnicovala som z Prahy - kde som práve v ten istý týždeň bola na prijímačkách. O tom, ako celé štátnice prebiehali, som písala samostatný článok, tak ak vás to zaujíma, určite sa naň bežte pozrieť :)


Po úspešných štátniciach som na 100% vedela, že sa o niekoľko týždňov budem sťahovať do Prahy a bola som vtedy naozaj šťastná. Výsledky z prijímačiek na FTVS nám dali ale až o dva týždne neskôr, takže som celý tento čas netrpezlivo čakala a dva týždne bez prestávky som rozmýšľala, čo urobím, ak ma prijímu a aký odbor si potom vlastne vyberiem. A pamätám si to presne - akoby to bolo včera - kedy a ako som sa nakoniec dozvedela výsledky.


Sedeli sme vtedy práve v čakárni u zubára - ja, mamka, sestra a brat - a čakali sme všetci na každoročnú preventívnu prehliadku. A tak, ako každý deň počas tých dvoch týždňov, som sa šla pozrieť na stránky Karlovky - či náhodou už výsledky nezverejnili. No.. a zverejnili. Okrem vojenského odboru som pri každej z nich mala zeleným napísané "Přijat/a". Prvá vec hneď potom, ako som výsledky videla, nebola myšlienka čo teraz, ale viem, že som vtedy cítila pokoj a všetok ten chaos proste zmizol. V hĺbke duše som presne vedela, čo mám urobiť - akoby som si na toto rozhodnutie musela počkať a “vyspať” sa na to. Vtedy som prvýkrát nahlas povedala, že idem študovať oba odbory naraz - históriu aj trénerstvo - a síce som si bola vedomá, že to bude jazda na horskej dráhe a nebude to vôbec jednoduché, v srdci som cítila, že je to presne to, čo mám urobiť. 


A tak som sa v septembri zapísala na dve vysoké školy - obe v prezenčnej forme a dúfala, že všetko bude v pohode a budem to zvládať - aspoň tak, aby som bola ja sama spokojná. Momentálne je december - a mám teda za sebou dva mesiace prvých semestrov. Je pravda, že online vyučovanie mi veľmi pomohlo, pretože som nemusela cestovať z fakulty na fakultu, ale povinnosti boli a sú z oboch nemalé. Zatiaľ ale musím povedať (a poklopať), že všetko ide tak ako má. Písomné práce - semestrálky a zadania - sa písali ľahko (napr. semestrálka z pedagogiky sportu bola napísaná za jeden večer - aj vďaka tomu, že jednu pedagogiku už mám z Košíc za sebou) a za to vďačím najmä blogu a tomu, že už od mala píšem rôzne články a viem si myšlienky v texte usporiadať tak, aby hlavne mne dávali zmysel. Zápočty som zatiaľ tiež dala všetky na prvýkrát - aj z anatómie - pretože ma to čo momentálne študujem aj zaujíma a nie je to len nútené memorovanie poznámok. Takže - so far so good - a ja sa na vás budem tešiť pri ďalších článkoch o tomto mojom dobrodružstve!

PREČO ŠTUDUJEM DVE VYSOKÉ ŠKOLY NARAZ.

5.12.20


Študovať naraz dve vysoké školy? Úprimne .. nikdy som si nemyslela, že by som sa niekedy vo svojom živote pre niečo takéto - samovražedné - rozhodla. V poslednom ročníku bakalárskeho štúdia histórie-geografie ešte v Košiciach som rozmýšľala a rozhodovala som sa, kam ďalej (pretože v Košiciach som už študovať ďalej nechcela) a podala som si viacero prihlášok - všetky ale na tú istú univerzitu - Karlovu v Prahe (pretože som vedela, že už nech to dopadne akokoľvek a budem študovať čokoľvek z toho, na čo som si prihlášku podala, bude to práve v Prahe).

Podala som si prihlášku na Filozofickú fakultu (na odbor Historie so špecializáciou na stredoveké dejiny) v pokračujúcom magisterskom stupni štúdia (teda končiace sa titulom Mgr.) a na Fakultu tělesné výchovy a sportu (na odbor Vojenská telovýchova, Kondičné trénerstvo a Telesná výchova v kombinácii s geografiou = teda dokopy 3 prihlášky, všetky opäť v bakalárskom stupni - končiace sa teda titulom Bc.). Prihlášky som podávala na prelome roka 2019/2020 a myslím, že je dobré ešte podotknúť, že všetky boli v prezenčnej forme štúdia, pretože vtedy som ešte ani len nesnívala, že budem študovať rovno dve naraz a plán bol sa nakoniec pre jednu rozhodnúť (ak dopadnú prijímačky úspešne na viacerých z nich).

Niekoho možno prekvapí, prečo som si podala 3 prihlášky znova na bakalára a na magistra iba jednu, no v čase ich podávania som bola v príprave na MMA zápas a cvičenie bolo mojou súčasťou každý deň od rána až do večera. A síce som si vtedy hovorila, že ak ma vezmú na históriu, tak sa pravdepodobne rozhodnem pre tento odbor, aby som vysokú školu dokončila celú, ale ... niekde v hĺbke duše a v srdci ma to skôr ťahalo smerom k FTVS a k štúdiu práve niektorého zo športových odborov.

marec 2020 // máj 2020

jún 2020 // august 2020

Už niekedy v marci som sa ale dozvedela, že vojenský odbor je mimo, pretože by som na jeho štúdium musela mať české občianstvo, čo bohužiaľ nemám a veľmi ma to vtedy mrzelo. Takže mi ostali 2 prihlášky na FTVS a jedna na FF. Na históriu ma prijali bez prijímačiek (aj z dôvodu celej tej situácie s COVID-om), ale nejakou šťastnou náhodou sa nás prihlásilo o jedného menej, než mali v pláne prijať, takže v tomto momente mi už len stačilo zoštátnicovať (čo bola jediná podmienka pre záväzné prijatie na tento odbor)

Štátnice som potom mala v júni dva týždne, pretože som študovala medziodbor - teda prvý týždeň z geografie a druhý týždeň z histórie. V druhom týždni (kedy som štátnicovala z histórie) som ale zároveň mala aj prijímačky na FTVS a vďaka tomu, že sme mali tieto štátnice online, štátnicovala som z Prahy - kde som práve v ten istý týždeň bola na prijímačkách. O tom, ako celé štátnice prebiehali, som písala samostatný článok, tak ak vás to zaujíma, určite sa naň bežte pozrieť :)


Po úspešných štátniciach som na 100% vedela, že sa o niekoľko týždňov budem sťahovať do Prahy a bola som vtedy naozaj šťastná. Výsledky z prijímačiek na FTVS nám dali ale až o dva týždne neskôr, takže som celý tento čas netrpezlivo čakala a dva týždne bez prestávky som rozmýšľala, čo urobím, ak ma prijímu a aký odbor si potom vlastne vyberiem. A pamätám si to presne - akoby to bolo včera - kedy a ako som sa nakoniec dozvedela výsledky.


Sedeli sme vtedy práve v čakárni u zubára - ja, mamka, sestra a brat - a čakali sme všetci na každoročnú preventívnu prehliadku. A tak, ako každý deň počas tých dvoch týždňov, som sa šla pozrieť na stránky Karlovky - či náhodou už výsledky nezverejnili. No.. a zverejnili. Okrem vojenského odboru som pri každej z nich mala zeleným napísané "Přijat/a". Prvá vec hneď potom, ako som výsledky videla, nebola myšlienka čo teraz, ale viem, že som vtedy cítila pokoj a všetok ten chaos proste zmizol. V hĺbke duše som presne vedela, čo mám urobiť - akoby som si na toto rozhodnutie musela počkať a “vyspať” sa na to. Vtedy som prvýkrát nahlas povedala, že idem študovať oba odbory naraz - históriu aj trénerstvo - a síce som si bola vedomá, že to bude jazda na horskej dráhe a nebude to vôbec jednoduché, v srdci som cítila, že je to presne to, čo mám urobiť. 


A tak som sa v septembri zapísala na dve vysoké školy - obe v prezenčnej forme a dúfala, že všetko bude v pohode a budem to zvládať - aspoň tak, aby som bola ja sama spokojná. Momentálne je december - a mám teda za sebou dva mesiace prvých semestrov. Je pravda, že online vyučovanie mi veľmi pomohlo, pretože som nemusela cestovať z fakulty na fakultu, ale povinnosti boli a sú z oboch nemalé. Zatiaľ ale musím povedať (a poklopať), že všetko ide tak ako má. Písomné práce - semestrálky a zadania - sa písali ľahko (napr. semestrálka z pedagogiky sportu bola napísaná za jeden večer - aj vďaka tomu, že jednu pedagogiku už mám z Košíc za sebou) a za to vďačím najmä blogu a tomu, že už od mala píšem rôzne články a viem si myšlienky v texte usporiadať tak, aby hlavne mne dávali zmysel. Zápočty som zatiaľ tiež dala všetky na prvýkrát - aj z anatómie - pretože ma to čo momentálne študujem aj zaujíma a nie je to len nútené memorovanie poznámok. Takže - so far so good - a ja sa na vás budem tešiť pri ďalších článkoch o tomto mojom dobrodružstve!