2020 ~ WHAT A PLOT TWIST YOU WERE.

31.12.20

Tento rok som si predstavovala inak. Úplne inak. Na jednej strane som rada za všetko pozitívne, čo sa počas neho stalo, na strane druhej mi ale vôbec nevadí, že sa táto etapa menom "rok 2020" poznačená mnohými negtívnymi udalosťami končí. Až mi je smutno, keď si spomeniem na január, kde som vtedy bola a aké očakávania som od tohto roku mala. Do nového roku som vkročila uprostred predposledného skúškového na UPJŠ, ktoré som úspešne splnila. V januári ma čakal posledný mesiac prípravy na môj prvý MMA zápas, robila som každý deň to, čo milujem (teda cvičenie, fitko a MMA tréningy) a každý jeden deň bol pre mňa dobrobružstvom, kedy som prekonávala sama seba a žila naplno.


Zápas sa mi nakoniec bohužiaľ asi štyri dni pred jeho konaním zrušil, pretože sa zranila moja súperka, a tak sme si s kamarátmi z Prahy (ktorí sa prišli pozrieť práve na tento zápas) urobili aspoň food-tour po Košiciach a výlet do našich Tatier. Niekoľko dní na to sa nám na UPJŠ začal môj posledný semester bakalárskeho štúdia a zatiaľ sme ani len netušili, ako to s nami tento rok nakoniec celé dopadne. 

Písal sa začiatok marca, kedy som bola stále v kolotoči škola-tréningy-brigáda a na nič iné som v podstate ani nemala čas. Do práce som chodila naozaj rada, čo sa mi predtým nikdy nestalo. Tešila som sa na to, že budem s kolegami a super šéfom a šéfkou, chodila som do fitka na silové tréningy a na lapy, čo som milovala zo všetkého najviac, a chodila som aj do školy, kde sme riešili všetky veci spojené s úspešným ukončením štúdia. Na deň, kedy sa to všetko zmenilo si pamätám, akoby to bolo včera. Bola som práve vtedy v práci a viem, že som celý čas obnovovala stránku TA3, kedy určia, čo bude s nami - vysokoškolákmi. A poobede to tam bolo - prechádza sa na dištančnú výuku - na dva týždne. Takže z celého kolotoča mi ostala už iba práca a tréningy, čo mi teda až tak nevadilo. Čo mi potom už ale vadilo, bola situácia, kedy nás v už aj v práci zatvorili úplne a zatvorili aj fitká. 

Bola som z toho naozaj smutná, pretože okrem toho všetkého som musela odložiť aj výlet do Prahy, pretože sa nám preložili talentové skúšky z FTVS, na ktoré som sa pripravovala približne od februára. Po dvoch týždňoch, kedy sme sa mali do školy vrátiť, vydali rohodnutie, že bude dištančná výuka až do konca apríla, takže v podstate pre nás končiacich vysokoškolákov to znamenalo až do konca nášho semestra. Sedela som doma, občas som si zatrénovala, veľa som spala a mala som čas dopísať bakalárku, ktorú som odovzdala deň pred termínom. So sestrou sme si z jedálne urobili náš home-office, kde sme sa učili a vypracovávali zadania do školy, no a samozrejme sme každý deň sledovali situáciu okolo covidu.


Po mesiaci doma sa môj život začal vracať ako-tak do normálu. Začala som znova chodiť do práce, keďže sme mali výdajné okienko, no často som bola v celom obchodnom centre len ja a SBS-kári. Sem-tam sa po objednávku zastavil nejaký kuriér, ale inak som sa tam mohla rozprávať tak sama so sebou. Talentovky, ktoré nám preložili na máj sa potom už aj úplne zrušili, a tak som sa začala venovať učeniu na štátnice, ktoré ma potom čakali v polovici júna. 


Týždeň pred konaním štátnic konečne otvorili hranice a mohla som teda vycestovať aspoň na písomné prijímačky na FTVS, ktoré sa konali uprostred mojich dvoch štátnicových týždňov, takže som si takto za dva týždne vybavila dve najdôležijšie veci tohto roka - aj prijímačky, aj štátnice. Od momentu, kedy som vedela, že sa budem v priebehu najbližších niekoľkých týždňov opäť sťahovať do Prahy, som bola naozaj šťastná a aj leto vyzeralo z pohľadu opatrení celkom sľubne, ale už sme si nechceli byť ničím istí, pretože ak by sa nám naše plány opäť zrušili, boli by sme zase smutní. Takže by sa dalo povedať, že sme žili zo dňa-na deň a tešili sme sa na veci, ktoré sme už mali na 100% isté a vedeli sme, že nám ich v tomto momente už nik nevezme a nezakáže.

Celý júl som v podstate strávila v práci a rozmýšľaním, na ktorý augustový deň padne deň môjho odchodu a sťahovania sa do Prahy. Nakoniec som sa rozhodla odísť po našej každoročnej "dovolenke" - 3-dňovom kempovaní na Dunajci a tento deň padol na 10. augusta. Kúpila som si lístok na vlak a dúfala, že toho 10. aj odídem. Všetko ale nakoniec dopadlo dobre, dovolenku sme si užili a ja som 10. augusta sedela vo vlaku - na ceste za mojou budúcnosťou do Prahy. 


Prvý mesiac sa toho v Prahe až tak veľa nedialo. Na konci augusta sme boli na týždeň na sústredení z Koryu Uchinadi, ktoré bolo naozaj skvelé a ktoré jednoznačne patrí medzi pozitívne veci tohto roka. Začiatkom septembra som bola na zápisoch do školy, najprv na zápise na FTVS, potom na FF. Niekedy v tomto čase sme si s Veru dali urobiť tetovania - na akcii "Kup si karmu" od veľmi šikovnej tatérky Týny a užili sme si ešte mesiac bez nejakých veľkých obmedzení.


Koncom septembra za mnou do Prahy prišli už aj sestra s priateľom, ktorým sa tu začínal polročný Erasmus a všetko síce vyzeralo fajn, ale neisto. Prvý semester v Prahe sa mi začal 1. októbra, ale z veľkej časti znova online. Predmety na filozofickej fakulte sme mali všetky online už od začiatku semestra, predmety na FTVS kombinovane - teda teoretické online (anatómiu, biochémiu, pedagogiku, atď.) a praktické normálne v škole (atletika, plávanie a športové hry). Ani to nám ale dlho nevydržalo - už po prvom týždni sme prechádzali na dištančnú výuku vo všetkých predmetoch - teoretických aj praktických. 


No a koniec roka - teda november a december - boli takmer úplne rovnaké. Väčšinu času som strávila v byte za notebookom, kde sme mali online hodiny. Pár krát za týždeň sme chodievali na prechádzky a keď sa opatrenia aspoň trochu uvoľnili, dali sme si aj nejaký ten tréning. Dlhé hodiny som pozerala rôzne filmy a seriály na Netflixe a každý deň som dúfala, že sa táto etapa v našich životoch už konečne skončí. V práci som za celý november a december bola dokopy štyrikrát, takže čo sa týka výplaty ... o tom radšej pomlčím. Koniec roka mi ale spríjemnili Vianoce doma, na Slovensku, ktoré boli skvelé a ktoré ma znova utvrdili v tom, že to najdôležitejšie v živote je práve rodina a priatelia, bez ktorých by som tento rok pravdepodobne psychicky tak dobre nezvládla.


Dúfam a pevne verím, že rok 2021 bude lepším - aj vďaka tomu, že už konečne máme vakcínu. Verím, že aj ja budem schopná postaviť sa k tejto situácii lepšie a že si budem môcť život prispôsobiť prioritám, ktoré sú pre mňa momentálne naozaj dôležité. Že si budem schopná splniť ciele, ktoré na nový rok mám a že sa naučím žiť spokojne a šťastne aj počas nie až tak priaznivej doby. Som naozaj rada za všetky pozitívne veci, ktoré sa počas tohto roka stali. Práve vďaka nim nebol rok 2020 úplne na nič a práve na ne budem s radosťou spomínať. Bolo ich celkom dosť, takže verím, že to nebude až také ťažké. Týmto ešte ďakujem každému, kto bol súčasťou môjho roka 2020, či už tu na blogu, alebo v offline živote. A pre vás všetkých ešte .. ŠŤASTNÝ NOVÝ ROK 2021 A NECH JE OVEĽA LEPŠÍ, NEŽ ROK 2020!

Comments

  1. Aj napriek tomu, ako sa tento rok vyvíjal, si toho veľmi veľa stihla a zažila — krásne sa to čítalo 🥰 Do nového roka ti prajem len to najlepšie, hlavne nech si šťastná, zdravá a obklopená láskou ❤❤

    SIMPLYBERENICAFacebook PageREAD ABOUT "PLANS FOR 2021"

    ReplyDelete